V predloženej vynikajúcej publikácii mapuje svojským a sebevlastným úžasným spôsobom profesor Holländer priesčníky umenia a práva – teda zásadnej právnej témy. Je právo umením, a je umenie obsiahnuté v práve? Obsahuje právo morálne hodnoty? Je vede imanentná estetika? Čím sa právo líši od ostatných vedných disciplín? Dostávame sa touto myšlienkovou anabázou k podstate sporu o univerzálie? Ako sa má interpretovať právny poriadok a kto ho má interpretovať? Ako sa vysvetlí spor možného a skutočného a uvedomíme si, že táto otázka má nesmiernu spojitosť s vnímaním právneho poriadku?
Zásadnou myšlienkou je úvaha o tom, aké všetky právne ale aj mimoprávne aspekty vstupujú do vyhodnocovacieho procesu výkladu právneho poriadku. Zásadnou je v tomto titule citovaná poznámka Alberta Einsteina publikovaná v roku 1952 v časopise New York Times: „Vzdelať človeka v nejakom špeciálnom odbore nestačí. Tým sa z neho síce stane čosi ako použiteľný stroj, nie však plnohodnotná osobnosť. Záleží na tom, aby si osvojil zmysel pre to, čo je hodné toho alebo onoho úsilia. Musí sa mu dostať živého citu pre to, čo je krásne a čo je mravne dobré. Inak bude svojim špecializovaým umom pripomínať skôr dobre vycvičeného psa ako harmonicky rozvinutého tvora. Musí sa naučiť rozumieť pohnútkam ľudí, ich ilúziám, ich trápeniu, aby sa dopracoval k správnemu postoju voči jednotlivým blížnym a voči pospolitosti“. Je možné v týchto slovách nájsť aj subjekt, ktorý pracuje s právom ako jediným normatívnym systémom dneška, ktorému je imanentná vlastná „architektúra“ týchto pravidiel, princípov, zásad a vzájomných súvzťažností? Ak je odpoveďou áno, zdá sa, že tento titul je určený každému, kto sa v danom „priesečníku“ našiel.
