Odborné články

V príspevku prezentovanom na medzinárodnej vedeckej konferencii Košické dni súkromného práva V. v dňoch 17.-19.6.2024 v Košiciach (www.kdsp.sk) sme sa venovali téme, ktorá z procesného hľadiska prináša konštatáciu o mlčaní zákonodarcu či medzere v zákone v podstatnej procesulistickej problematike. Zatiaľ čo zákonodarca upravuje postup a umožňuje súdne preskúmanie rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorým konštatoval právomoc potenciálne mu nepatriacu (privlastnenie si objektívnej

V rámci už tradičnej trestnoprávnej tradície, medzinárodnej vedeckej konferencie Košické dni trestného práva VII. (2023) pod patronátom kolegu, priateľa a vedúceho katedry Trestného práva na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach – prof. Sergeja Romžu sme publikovali príspevok zaoberajúci sa procesnoprávnymi kontextami trestného stíhania sudcov. Príspevok s názvom  “PROCESNOPRÁVNE KONTEXTY TRESTNOPRÁVNEJ A DISCIPLINÁRNEJ ZODPOVEDNOSTI SUDCOV V KONTEXTE SÚDNYCH KONANÍ A ICH

VŠEOBECNÉ INTRO: O skutočnosti, že dňa 1. júla 2023 vstúpila do platnosti nová “súdna mapa” pojednávať bližšie nie je potrebné, rovnako ako o tom, že táto má dopad na súdne konania. O zámeroch “novej súdnej mapy” prezentovanej zákonodarcom rovnako pojednávať nie je potrebné, pretože okrem zriadenia správnych súdov sa podľa nášho názoru nenaplnil, a nenaplní ani jeden z nich. Okrem

ZÁUJMOVÁ SAMOSPRÁVA AKO PRIESTOR VÝKONU VEREJNÝCH SUBJEKTÍVNYCH PRÁV – NEMOŽNÁ MOŽNOSŤ? Diskusia o charaktere národných športových zväzov je aktuálna, no je to predovšetkým interdisciplinárna téma. Je potrebné ju uchopiť z právneho hľadiska – správnoprávnou optikou (charakter športových zväzov), procesnoprávnou optikou (obrana člena národného športového zväzu voči jeho rozhodnutiam), ľudskoprávnou optikou (postavenie členov zväzu) ako aj statusovou optikou. Ak sú národné

KONIEC OBČIANSKOPRÁVNEHO KOSTLIVCA: O tom, že občianskoprávny pojem “vymáhateľná pohľadávka” spôsobuje v žalobnej praxi, predovšetkým v praxi odporovacích žalôb zásadný problém, sme upozorňovali v samostatnom príspevku, kde sme poukázali na to, že v prístupe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžeme identifikovať snahu neriešiť tohto “kostlivca slovenského občianskeho práva”. Na vplyv terminologickej základne právneho poriadku a práce s obsahom pojmov komplexne sme poukázali

Niektoré rozhodnutia najvyšších súdnych autorít privíta právna obec s nadšením, niektoré neprivíta (s nadšením) a pri niektorých rozhodnutiach nadobúda právna obec pocit, že jej existencia je zbytočná – sovy do Atén nikdy nedoletia, pretože tam už ani jedna nesedí – a let sa javí byť zbytočný. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj len “NSS SR”) od svojho zriadenia bohužiaľ

Od 1. januára 2023 nadobudne účinnosť zákon č. 150/2022 Z.z., ktorým sa do zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku zavedú zmeny súvisiace s tzv. “reformou súdnej mapy”. Samozrejme, CSP nie je jediný zákon, ktorý sa reformou súdnej sústavy mení, ide aj o zákon o sídlach a obvodoch súdov (z.č. 371/2004 Z.z.), či zákon č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok)

O tom, že najvyššie súdne autority už viackrát potvrdili hybridný charakter národných športových zväzov sme na naších stránkach informovali podrobnejšou analýzou viacerých judikátov NSSR. Argumentácia o hybridnom charaktere národných športových zväzov vychádza predovšetkým z detailného poznania postavenia týchto subjektov v štruktúre “subjektov v športe”, to na základe ich právomoci v zmysle zákona č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o

Národné športové zväzy disponujú decíznou právomocou, na základe ktorej môžu tieto subjekty svojimi decíznymi orgánmi rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb. Právny základ tejto decíznej právomoci je daný prioritne zákonom č. 440/2015 Z. z. Zákonom o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len “ZoŠ”), ako aj v zákone č. 83/1990 Zb.

Novela zákona o obchodnom registri č. 530/2003 Z.z. vykonaná zákonom č. 403/2021 Z.z. okrem iného znamená, že osobné (identifikačné) údaje osôb v obchodných spoločnostiach doplní Ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s registrovými súdmi do Obchodného registra Slovenskej republiky automaticky. Pre dotknuté – na obchodných spoločnostiach účastné – osoby to znamená, že nie je potrebné vo vzťahu k týmto zápisom iniciovať žiadne

Problematika obchodného podielu, jeho vlastníctva, a nakladania s obchodným podielom v prípade, ak je jeho vlastníkom jeden z manželov zažíva na Slovensku svoj vlastný príbeh. Nie je to ani “one man show”, a ani žiadny “koncert”. Diskusia na uvedenú tému je navyše pretkaná nejednotným prístupom judikatúry, ktorá aj v rozsahu najvyšších súdnych autorít nie je jednotná ani v tom, či

V poslednom období predovšetkým v prostredí obchodných spoločností rezonuje povinnosť aktualizovať údaje v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Tento krátky príspevok sa venuje téme návrhov na zápis zmeny zapísaných údajov po 30. septembri 2021, najneskôr však do 30. septembra 2022. POVINNOSŤ SA NETÝKA VŠETKÝCH OBCHODNÝCH SPOLOČNOSTÍ: Uvedené informácie a povinnosti sa týkajú len obchodných spoločností, ktoré boli založené pred 1. októbrom

Nález ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 761/2016: “Nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľky, že uvedená situácia (zviera, ktoré bolo odhodené motorovým vozidlom na oproti idúce motorové vozidlo, na ktorom následne spôsobilo škodu) nemá svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla. Podľa názoru ústavného súdu je irelevantné, či išlo živú, resp. mŕtvu vec (zviera je v zmysle slovenského právneho poriadku vecou,

Odbornú verejnosť chceme v rozsahu nášho dlhodobého záujmu o oblasť alternatívneho riešenia sporov a jeho vlastností upozorniť na judikát Okresného súdu Trenčín, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/226/2017 zo dňa 11. júna 2021. V tomto rozhodnutí súd všeobecnej sústavy súdnictva zastavil konanie, a tretím výrokom postúpil vec Arbitrážnej komisii Slovenského zväzu ľadu hokeja, pričom súd skonštatoval, že ide

Ústavný súd v predmetnej veci posudzoval predovšetkým nasledujúce ustanovenie vyhlášky 226/2021 Z.z.: Za plne očkovanú osobu sa na účely tejto vyhlášky považuje: a) osoba najmenej 14 dní ale nie viac než 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s dvojdávkovou schémou, b) osoba najmenej 21 dní ale nie viac než 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky

“Aj za účinnosti zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce naďalej platí, že práceneschopnosť zamestnanca nemá vplyv na začiatok a plynutie prekluzívnej lehoty dvoch mesiacov na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného (štátnozamestnaneckého) pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou.” ROZSUDOK VEĽKÉHO SENÁTU NAJVYŠŠIEHO SÚDU SR SP. ZN. 1 V CDO 2/2019

Poukazujeme na významný judikát Krajského súdu v Bratislave vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/85/2018 zo dňa 18 marca 2021, ktorý vec, ktorá bola zažalovaná v správnom súdnictve – hoci sa týkala rozhodnutia orgánu združenia rozhodujúceho o súkromnoprávnom nároku v oblasti súkromného občianskeho združenia – postúpil na prejednanie a rozhodnutie v civilnom súdnictve. PROCESNÁ OBRANA ČLENA OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA: Máme

V nasledujúcom príspevku by sme radi poukázali na niektoré úskalia a súvisiace interdisciplinárne súvťažnosti podstaty úvah prezentovaných Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republik, ktoré okrem Porgramového vyhlásenia vlády na roky 2020-2024 prezentovalo úmysel zaviesť akýsi extralegálny korekčný mechanizmus výkonu súdnictva v podobe úvah nad možnosoťu zavedenia trestného činu ohýbania práva. Tak napríklad, Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uvádza: „Pre budúcnosť zvažujeme aj prijatie

V odbornom periodiku Justičná revue sme pred koncom roka publikovali sériu dvoch vedeckých článkov (č. 11/2020 a 12/2020), v ktorých sa venujeme inštitútu zneužitiu práva v oblasti procesného práva. Procesné zneužitie práva Cieľom predkladaného príspevku je prezentovať úvahy autora na tému zneužitia práva. Nie však štandardne, v rovine hmotnoprávnej, ale v rovine procesnoprávnej. Dostupné publikácie venujúce sa zneužitiu práva ako

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj len “MSSR”) zverejnilo jednak v médiách, ako aj na svojej webovej stránke ciele pripravovanej novely Ústavy, ktorou má dôjsť k zmenám v súdnom systéme Slovenskej republiky, statuse sudcov, zložení a fungovaní Súdnej rady Slovenskej republiky, či Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ide predovšetkým o tieto opatrenia: a) Najvyšší správny súd Do sústavy všeobecných súdov má

Pojem vymáhateľná pohľadávka podľa z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len “OZ”) spôsobuje v aplikačnej – zvlášť sporovej praxi – značné problémy už niekoľko rokov. Problémy spôsobuje predovšetkým pri odporovacích žalobách, kedy sa žalobca snaží účinne odporovať právnemu úkonu, ktorý vykonal jeho dlžník s cieľom ukrátiť žalobcu ako veriteľa a oslabiť vymáhateľnosť jeho pohľadávky, avšak

Problematikou unifikácie riešenia sporov v športe, ktoré by stálo “nad” národnými športovými zväzmi sme sa zaoberali vo viacerých samostatných príspevkoch, avšak plošné zodnotenie vlastností tejto úvahy sme sa zaoberali v samostatnom odbornom príspevku, ktorý sme publikovali v osbornom časopise Magoff – odbornom časopise Učenej právnickej spoločnosti už v čísle 2/2019. Unifikácia športového riešenia sporov? Podnadpisom tohto príspevku, alebo akousi povestnou

Na základe prebehnutého legislatívneho procesu, ktorý zmenil podmienky možnej úpravy dovoleniek v roku 2020 je pre všetkých cestovateľov dôležité poznať svoje práva a povinnosti v zmysle najnovších zmien, ktoré prijala Národná rada Slovenskej republiky. Našich klientov čaká obdobie dohadovania si podmienok už zazmluvnených dovoleniek, výletov, zájazdov a iných služieb v cestovnom ruchu. Národná rada Slovenskej republiky preto novelizovala z.č. 170/2018

Generálna prokuratúra zverejnila tlačovú správu, ktorá sa okrem iných vecí zaoberala pripravovaným legislatívnym procesom zásadných zmien v systéme Slovenskej prokuratúry. Okrem iného, z tejto tlačovej správy vyberáme: “V pracovnej skupine bolo konsenzom prijaté východisko, že generálnym prokurátorom, ale aj špeciálnym prokurátorom by mal byť kariérny prokurátor s potrebnou odbornosťou, praxou a autoritou, ktorý bude apolitický. Najlepšie vedomosti o prokurátoroch, ktorí

Dňa 14.4.2020 Vláda Slovenskej republiky schválila na obdobie do 1.10.2020 zásadnú novelu zákona č. 62/2020 Z.z. tzv. “Lex corona”, a to v podobe možnosti získania ochrany pre obchodné spoločnosti vo forme “dočasnej ochrany podnikateľov”. Zjednodušene povedané to znamená, že obchodná spoločnosť, ktorá sa na základe návrhu na súd (kauzálna príslušnosť stanovená len pre okresné súdy Prešov, Banská Bystrica, Žilina a

Prinášame Vám návrh programového vyhlásenia Vlády Slovenskej republiky, ktoré bolo zverejnené dňa 19.4.2020 v častiach, ktorých sa dotýka výkonu činnosti advokácie prevovšetkým vo vzťahu ku konaniam pred súdmi Slovenskej republiky. Z obsahu zverejneného dokumentu je možné dedukovať, že Vláda Slovenskej republiky má v pláne viaceré zásadné zmeny fungovania predovšetkým – súdneho systému Slovenskej republiky. Ciele Vlády zahŕňajú napríklad vypracovanie nového

V súvislosti s dačasnými opatreniami Vlády Slovenskej republiky a v súvislosti s prijatím z.č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony je týmto zákonom ovplyvnená aj činnosti obchodných spoločností. To predovšetkým v tom rozsahu, ak obchodná spoločnosť potrebuje v tomto relavantnom období prijímať rozhodnutia

V tomto krátkom príspevku by sme radi poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Humenné (sp. zn. 11C/26/2018), ktoré vecne správne zastavilo konanie (zastavilo konanie, žiadnej zo strán nepriznalo nárok na náhradu trov konania, a vec postúpilo Komore SFZ pre riešenie sporov) o žalobe na plnenie titulom nedostatku právomoci všeobecného súdu, nakoľko v skutkovom základe prejednávanej veci bola zistená existencia orgánu na

Korporátne zmeny v prostredí obchodných spoločností – konkrétne v prostredí spoločnosti s ručením obmedzeným zažijú podstatnú zmenu, ktorá môže byť aktuálna práve pre advokátov poskytujúcim poradenstvo v oblasti obchodných spoločností a korporátnych vzťahov vo vnútri obchodných spoločností. Od 1.10.2020 nebude možné (i) previesť obchodný podiel, ako ani (ii) založiť spoločnosť s ručením obmedzeným v prípade, ak bude osoba zakladateľa –

Prinášame Vám rozhovor v jeho dvoch častiach s JUDr. Jaroslavom Čollákom, PhD., ktorý je dočasne poverený predseda Komory SFZ pre riešenie sporov, teda jediného futbalového “súdu” na Slovensku. Z textu vyberáme: Myslíte si, že máte dostatočné znalosti, skúsenosti a manažérske zručnosti na to, aby ste zvládli viesť “súd” najväčšej organizácie na Slovensku. “To, či mám alebo nemám dostatočné znalosti na

Prinášame výber z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4 Asan/25/2018 z 10. septembra 2019), ktorý priniesol do oblasti združovania (nielen v oblasti športu) zásadný posun, to vo vzťahu k vnímaniu občianskych združení ako subjektov záujmovej samosprávy, pričom NSSR judikoval, že tieto združenia môžu v zmysle svojich úloh a v zmysle z.č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o

Mnohokrát je našej advokátskej kancelárii v rámci rokovaní s klientami smerovaná otázka, čo všetko môže klient uplatniť pri škode na zdraví spôsobenej mu konkrétnou skutkovou – škodovou udalosťou. Predovšetkým je potrebné povedať, že aj v tejto oblasti sa udiali v z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predisov (ďalej aj len “OZ”) zmeny, ktoré od 1.12.2019 oyplvňujú aj túto

Uznávaný redaktor, novinár, spisovateľ a predovšetkým – priateľ vecných a správnych riešení v športe – Róbert Kotian sa s nami rozprával na tému pripravovanej novely zákona o športe, ktorou sa p. poslanec Tittel a p.poslanec Jančula pokúsia zo zákona o športe vypustiť ustanovenia o zamestnaneckom pomere v profeisonálnom športe. Ak uvádzame že pokúsia, pocit neúspešnosti tejto ambície naberá na opodstatnení,

V príspevku sme sa venovali možnosti, ktorá visí v odbornej – a športovej obci už dlhšie a to – možnosť zriadenia rozhodcovského súdu nad úrovňou národných športových zväzov, nakoľko v zmysle návrhov zákona, ktorý bol v roku 2015 prijatý NRSR ako z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa nepodarilo vytvoriť osobitný súd všeobecnej

Na konferencii venovanej združovaniu občanov sme publikovali príspevok s názvom: “Alternatívne riešenie sporov a združovacia sloboda – konotácie na hrane verejného a súkromného záujmu” venujúci sa alterntívnemu riešeniu sporov v oblasti občianskych združení. Publikácia „Sloboda združovania – verejnoprávne a súkromnoprávne aspekty“, obsahuje prihlásené referáty z medzinárodnej vedeckej konferencie uskutočnenej 12. apríla 2019 v Bratislave. Konferenciu organizovala Katedra teórie práva a

Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/156/2015 – argumentácia rozsudku zo dňa 17.3.2016 – teda tesne po účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov – Krajský súd veľmi jasne a vhodne vysvetlil, kedy sa profesionálny šport a jeho výkon pre športový klub považuje v zmysle Zákona o športe za zamestnanecký vzťah. Zjednodušene povedané

Náš kolega a člen našej advokátskej kancelárie JUDr. Jaroslav Čollák, PhD. publikoval v českom vydavateľstve C.H.Beck monografiu pod názvom “Zákaz zneužitia práva v súkromnom práve a v práve obchodných spoločností”. Premdetná monografia po relatívne dlhej odmlke sumarizuje v celistvosti poznatky o zneužití práva a jeho legislatívnom zákaze, pričom mapuje jeho historický vývoj, aktuálne postavenie a legislatívne uchopenie v právnom poriadku

Problematika sporov vyplývajúcich z občianskych združení a vzťahov v nich sa vyskytujúcich si zasluhuje nemalú dávku odbornej pozornosti. Členovia občianskych združení, ktorí sú konfrontovaní s rozhodnutiami týchto združení môžu mať o kvalite právnej ochrany svojich práv a povinností dôvodné pochybnosti – to predovšetkým na základe skutočnosti, že v z.č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov absentuje ustanovenie o

Prinášame Vám zhodnotenie odbornej sekcie “Riešenie sporov v športe – Aké by mohlo byť systémové riešenie zabezpečenia rýchlej špecializovanej spravodlivosti pre šport“, ktorú na Konferencii Šport a právo 2017 pod gesciou Učenej právnickej spoločnosti, SFZ a ďalších partnerov – medzi ktorých patrila aj naša advokátska kancelária viedol a odborne garantoval náš člen – JUDr. Jaroslav Čollák, PhD. Sekcia riešenia sporov v

Člen našej Advokátskej kancelárie JUDr. Jaroslav Čollák ml. vydal v českom vydavateľstve Aleš Čenek po viac ako 20 rokov v podmienkach SLovenskej republiky učebnicu s názvom “Organizácia súdov a prokuratúry – štruktúra, postavenia a úlohy orgánov ochrany práva”. Publikácia je k dostaniu na stránkach www.alescenek.cz, www.artforum.sk, www.martinus.sk , www.webareal.sk/pravnickaliteratura, www.litera.sk, www.litera.sk, www.mojakniha.sk, www.abcknihy.sk, www.gorila.sk.   Krátka ukážka: Ochrana práva. Základná

Intro: Prejednávanie sporov medzi športovcami a športovými klubmi v prípade, ak v danom športe existoval rozhodcovský súd bolo lokalizované a charakterizované ako súkromnoprávne rozhodovanie sporov “vo vnútri” danej športovej organizácie – teda vo vnútri daného športového, zväčša národného zväzu. Ak si daný národný športový zväz takýto rozhodcovský súd v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. (o rozhodcovskom konaní) zriadil, zaviazal

Športové kluby uzatvorením zmlúv s profesionálnymi športovcami riskujú pokuty od kontrolných orgánov do výšky 200 000,- EUR, stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov v zmysle Zákona o športe, ako aj nemožnosť uchádzať sa o akékoľvek dotácie od štátu ako takého. Ak to ako pozvánka na zváženie postupov klubov vo vzťahu k uzatváraniu “profi zmlúv” alebo na prečítanie predkladaného príspevku nestačí, poukazujeme

Autor prináša praktické zovšeobecnenie pre športové kluby, ktoré sa chystajú uzatvárať nové zmluvy s profesionálnymi športovcami – zovšeobecnenie, čo znamená praktickou rečou podpis “zamestnaneckej” zmluvy s profesionálnym športovcom. Autor tak robí na základe vedomosti o tom, že táto skutočnosť nie je všetkým dotknutým športovým klubom úplne zreteľná. Príspevok je osobným nadviazaním autora, ktorý sa ním snaží osloviť predstaviteľov športových klubov,

“Vo väčšine európskych krajín panuje zhoda o tom, že takýto právny vzťah je vzťahom závislej práce a o pracovnoprávny charakter vzťahu profesionálneho športovca a športového klubu sa už takmer ani nevedú spory.” Len niekoľko dní spätne sa nám z rúk viacerých športových klubov dostala “na nazretie” právna analýza nemenovanej advokátskej kancelárie (ďalej aj „analýza“), ktorá sa zaoberá činnosťou profesionálneho športovca vo

Tento krátky príspevok má za cieľ v krátkosti reagovať na niektoré praktické – aplikačné súvislosti, ktoré autor príspevku v poslednom období zaregistroval vo viacerých športoch a ktoré pramenia z častých otázok kladených pracovnej skupine s obsahom: „čo sa stane ak nebudeme mať zmluvy s profesionálnymi hráčmi v súlade so zákonom o športe, ale pôjdeme v starom režime“. Odpoveď na túto

Bližšie informácie o novom zákone o športe nájdete na stránke Učenej právnickej spoločnosti: http://www.ucps.sk  Oficiálny facebook profil Zákona o športe: https://www.facebook.com/zakonosporte/

Hneď na úvod si musíme položiť zásadnú otázku: Čo prináša zákon o športe pre športové kluby? V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol dňa 30. decembra 2015 pod číslom 440/2015 Z.z. publikovaný zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Nový zákon nanovo upravuje aj postavenie športových klubov ako významnej

Namiesto úvodu: Po 1.1.2016 si mnohé subjekty športovej obce – predovšetkým športové kluby a športovci kladú jednoduché otázky, ako napr.: (i) čo so zmluvnými vzťahmi, ktorých sme účastníkmi už dnes, (ii) „čo a ako“ na zmluvné vzťahy, ktoré sa chystáme v blízkej budúcnosti uzavrieť, a čo sa zmení po (iii) 1.1.2019 – po dátume, ktorý tak často spomínali členovia pracovnej