Odbornú verejnosť chceme v rozsahu nášho dlhodobého záujmu o oblasť alternatívneho riešenia sporov a jeho vlastností upozorniť na judikát Okresného súdu Trenčín, vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 37Cb/226/2017 zo dňa 11. júna 2021. V tomto rozhodnutí súd všeobecnej sústavy súdnictva zastavil konanie, a tretím výrokom postúpil vec Arbitrážnej komisii Slovenského zväzu ľadu hokeja, pričom súd skonštatoval, že ide o orgán alternatívneho riešenia sporov v zmysle ustanovenia § 52 Zákona o športe. Inak povedané, súd sa v tomto rozhodnutí vysporiadal s konkurenciou alternatívneho riešenia sporov a právomoci všeobecného súdnictva presne tak, ako považujeme za vecne správne.

Národné športové zväzy majú povinnosť zriaďovať orgány na riešenie sporov v zmysle ustanovenia § 52 Zákona o športe, pričom, ak ich zriadené majú, členovia národných športovách zväzov majú povinnosť podriadiť sa pod ich právomoc. Nepovažujeme za vecne správne ak právny zástupcovia v konaniach pred všeobecnými súdmi dôvodia možnosťou riešiť spor pred týmito orgánmi, to existenciou práva na spravodlivý súdny proces. Právo na prístup k súdu v zmysle čl. 46 Ústavy je preto reprezentované možnosťou napadnúť výsledok alternatívneho riešenia sporov na súde všeobecnej sústave súdnictva, nie možnosťou vylúčenia právomoci týchto orgánov ak sú zriadené a ak sa pod ich právomoc subjekt (tak ako žalobca) poriadil.

Súd v tejto veci uvádza:

Súd v tejto veci zistil, že spor medzi žalobcom … a žalovaným … nepatrí do prejednacej a rozhodovacej právomoci súdu, pretože zákonodarca zákonom o športe umožnil riešiť spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie a osôb s jej príslušnosťou orgánom určeným na riešenie sporov. Súd zistil, že SZĽH je športovou organizáciou podľa ustanovenia § 8. ods. 1 Zákona o športe a zároveň je uznaný ako národný športový zväz, ktorému priamo zo zákona vyplýva povinnosť vytvárať orgány a zabezpečovať ich činnosť, aby boli oprávnené na riešenie sporov vzniknutých pri jeho športovej činnosťi a medzi osobami s jeho príslušnosťou.

Postúpenie veci je právnym inštitútom, garantujúcim realizáciu základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tým, že ak súd zistí nedostatok právomoci súdov poskytnúť ochranu porušenému právu, musí z úradnej povinnosti zistiť právny režim ohrany ktorý danej veci prináleží, a postúpiť vec inému orgánu, pri ktorom predpokladá, že je jeho právomoc na poskytnutie ochrany daná.

Zo stanov a ostatných predpisov SZĽH vydaných v zmysle Zákona o športe má súd za preukázané, že SZĽH zriadil ako orgán pre riešenie sporov medzi osobami s príslušnosťou k SZĽH Arbitrážnu komisiu pre riešenie sporov, pre ktorú bolo Výkonným výborom SZĽH schválený aj poriadok pre riešenie sporov.

Vzhľadom k tomu …. rozhodol súd zastavením konania ….. Zároveň rozhodol, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude spor postúpený na konanie príslušnému orgánu SZĽH – Arbitrážnej komisii pre riešenie sporov.

Rešpektovanie autonómie športu podporil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. sp. zn. 4 Asan/25/2018 alebo rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn.  10Asan/15/2019.

Rovnako, v oblasti futbalu rozhodnutie Okresného súdu Humenné (sp. zn. 11C/26/2018), ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 5Co/31/2019) potvrdilo právomoc Komory SFZ pre riešenie sporov ako orgánu na riešenie sporov zo zákonným základom – vylučujúc právomoc všeobecného súdnictva. Obdobne judikoval aj Okresný súd Veľký Krtíš v konaní sp. zn. 12Cb/18/2018. 

Autonómia športu v rozsahu alternatívneho riešenia sporov patrí do oblasti atypických orgánov na riešenie sporov – všeobecne známej ako Alternative dispute resolution (ADR), pričom oblasť športu je jednou z najvýznamnejších predstaviteľov ADR vôbec. Patria sem rovnako profesíjne komory, občianske združenia ako celok a ich možnosť riešiť spory svojich členov svojimi orgánmi, rozhodcovské súdnictvo, spotrebiteľské online riešenie sporov a pod. Judikatúra, ktorá bude túto existenciu ADR v oblasti športu dokladovať je neodškeirpiteľným prínosom pre právnu istotu subjektov práva. V konečnom dôsledku, tento zámer tlmočila aj dôvodová správa k zákonu o športe:

  • Cieľom navrhovanej úpravy je poskytnutie priestoru športovým organizáciám na autonómne riešenie sporov v rámci konkrétnej športovej organizácie, ako aj na ukladanie a vynucovanie disciplinárnych sankcií voči osobám s príslušnosťou ku konkrétnej športovej organizácii.
  • Vymedzujú sa kompetencie športových organizácií v rámci riešenia sporov. Rozsah týchto kompetencií pokrýva rôzne oblasti, v ktorých môže dôjsť v rámci činnosti športovej organizácie k potrebe vyriešiť spor, ktorý má základ vo vykonávaní športovej činnosti alebo sa týka činnosti športovej organizácie a pravidiel jej fungovania.
  • Legislatívnym priznaním týchto kompetencií orgánom športových organizácií sa vymedzuje a posilňuje postavenie športových organizácií a ich rozhodovacích orgánov, ako aj ich začlenenia do sústavy rozhodovacích orgánov športovej samosprávy v Slovenskej republike. 
  • Navrhovaná úprava tiež vytvára podmienky na jednotný postup takýchto rozhodovacích orgánov a podporuje právnu istotu členov jednotlivých športových organizácií tým, že zaväzuje tieto orgány konať v súlade s jej internými predpismi, s predpismi nadriadenej medzinárodnej športovej asociácie a zaväzuje orgány tejto športovej organizácie dodržiavať základné právne zásady spravodlivého riešenia sporov. 
  • V zmysle navrhovaného ustanovenia je športová organizácia oprávnená (i) rozhodovať spory vzniknuté v súvislosti so športovou činnosťou športovej organizácie, (ii) ukladať sankcie a opatrenia za porušenie pravidiel súťaže, predpisov alebo rozhodnutí orgánov športovej organizácie, (iii) preskúmavať rozhodnutia orgánov športových organizácií s jej príslušnosťou, (iv) preskúmavať súlad predpisov športových organizácií s jej príslušnosťou s jej zakladajúcim dokumentom v časti, ktorá je pre tieto športové organizácie záväzná.
  • Závažným kvalitatívny predpokladom a podmienkou pre rozhodovanie sporov orgánmi športovej organizácie je povinnosť dbať na to, aby pri rozhodovaní o skutkovo a právne zhodných prípadoch alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Predmetný ods. 4 ustanovenia § 52 zavádza svojím znením posilnenie právnej istoty osôb s príslušnosťou k športovej organizácii, nakoľko sa zákonným textom navrhovaného zákona vyžaduje vytvárať činnosťou orgánov organizácie pri riešení sporov ustálenú rozhodovaciu prax.