Odporúčame 1

Holländer Pavol: Priesečníky umenia a práva.

V predloženej vynikajúcej publikácii mapuje svojským a sebevlastným úžasným spôsobom profesor Holländer priesčníky umenia a práva – teda zásadnej právnej témy. Je právo umením, a je umenie obsiahnuté v práve? Obsahuje právo morálne hodnoty? Je vede imanentná estetika? Čím sa právo líši od ostatných vedných disciplín? Dostávame sa touto myšlienkovou anabázou k podstate sporu o univerzálie? Ako sa má interpretovať právny poriadok a kto ho má interpretovať? Ako sa vysvetlí spor možného a skutočného a uvedomíme si, že táto otázka má nesmiernu spojitosť s vnímaním právneho poriadku? 

Zásadnou myšlienkou je úvaha o tom, aké všetky právne ale aj mimoprávne aspekty vstupujú do vyhodnocovacieho procesu výkladu právneho poriadku. Zásadnou je v tomto titule citovaná poznámka Alberta Einsteina publikovaná v roku 1952 v časopise New York Times: „Vzdelať človeka v nejakom špeciálnom odbore nestačí. Tým sa z neho síce stane čosi ako použiteľný stroj, nie však plnohodnotná osobnosť. Záleží na tom, aby si osvojil zmysel pre to, čo je hodné toho alebo onoho úsilia. Musí sa mu dostať živého citu pre to, čo je krásne a čo je mravne dobré. Inak bude svojim špecializovaým umom pripomínať skôr dobre vycvičeného psa ako harmonicky rozvinutého tvora. Musí sa naučiť rozumieť pohnútkam ľudí, ich ilúziám, ich trápeniu, aby sa dopracoval k správnemu postoju voči jednotlivým blížnym a voči pospolitosti“.  Je možné v týchto slovách nájsť aj subjekt, ktorý pracuje s právom ako jediným normatívnym systémom dneška, ktorému je imanentná vlastná „architektúra“ týchto pravidiel, princípov, zásad a vzájomných súvzťažností? Ak je odpoveďou áno, zdá sa, že tento titul je určený každému, kto sa v danom „priesečníku“ našiel. 

Odporúčame 2

Justičná akadémia: Prenos poznatkov do justičnej praxe: Zásahy súdov do súkromnoprávnych úkonov

Z viacerých podnetných príspevkov vyberáme:

Profesor Pavol Holländer: Vplyv ústavnoprávnych princípov na zásahy súdov do súkromnoprávnych úkonov): Podľa Gustava Radbrucha štruktúru účelov práva tvoria tri prvky: všeobecné blaho, spravodlivosť a právna istota. Pokiaľ si Radbruch položil otázku kolízie účelov, ilustroval ju kolíziou me- dzi spravodlivosťou a verejným blahom. Ak ponecháme stranou extrémne situácie, t.j. ak ponecháme stranou preslávenú Radbruchovu formulu, nebral na zreteľ ale kolíziu medzi právnou istotou a spravodlivosťou (presnejšie povedané, spravodlivosťou individu- álnou, spravodlivosťou jedinečného).

V atmosfére života v zmene, v spoločnosti sústredenej na jednot- livca, do úzadia ustupuje účel právnej istoty v porovnaní s úsilím o dosiahnutie spravodlivosti jedinečného v otvorenom, neustále sa meniacom, prchavom normatívnom priestore dneška. Spravodlivosť jedinečného v spojení s tendenciou paradigmy viac a viac vočspoločnosti sa vyčleňujúceho autonómneho jednotlivca vychyľuje kyvadlo vo vzťahu k požiadavke istoty a znižovania entropie jedným smerom. Pre princíp proporcionality platí ľudové príslovie: dobrý sluha, zlý pán. Ak je aplikácia práva subsumpciou spätá s právnou istotou, ako účelom práva, proporcionalita je spätá s individuálnou spravodlivosťou. Vychýlenie kyvadla obidvomi smermi nesie so sebou negatíva: smerom prvým – možnú nespra- vodlivosť, smerom druhým – nepredvídateľnosť a neistotu. Áno, neexistuje nič náročnejšieho, než hľadanie miery vecí.“