“Pozrieť sa za roh právneho pozitivizmu znamená spochybniť jeho elementárne východiská”. Právny poriadok Slovenskej republiky v sebe obsahuje jednak regulatívne mechanizmy explicitne vyjadrené, pričom právni pozitivisti zamlčia istú vedomosť o tom, že právny poriadok obsahuje aj mnoho extralegalít – teda normatívnych regulačných mechanizmov, ktoré nemajú svoj pôvod v explicitnom znení zákonných predpisov. Je celkom prirodzené, že v hard cases – teda v ťažkých justičných kauzách – sudcovia ako decízne osoby aplikujúce právo na prípady in concreto diagnostikujú aj osobitné vlastnosti týchto extralegalít, a pokúšajú sa ich aplikabilitu na prejednávané prípady – otestovať. Bude ich aplikabilita možná, alebo nie? S akými hodnotami, mechanizmami a právnymi inštitútmi budú tieto extralegality v tenzii?

Ak do množiny extralegálnych regulatívnych a normatívnych kategórií dnes už bezpochyby zaraďujeme inštitúty ako dobré mravy, poctivý obchodný styk, ústavné hodnoty, materiálne jadro ústavy, princípy či zásady, na ktorých je budovaný právny poriadok, či jeho konkrétne právne odvetvie, potom je práve princíp proporcionality tým, čo verifikuje ich aplikabilitu na konkrétny prípad na pozadí snahy o zodpovedanie otázky, ktoré právne mechanizmy týmto extralegalitám ustupujú. Kto bude víťazom tejto tenzie v prípade in concreto, rozhodne konajúci sudca.

Kto bude víťazom tejto tenzie z hľadiska ľudského života, epochy, či právnej kultúry, ukáže skúška časom. Predmetnú publikáciu odporúčame každému praktizujúcemu právnikovi, ktorý hľadá “povzbudenie” do smutného presvedčenia, že právo je len to, čo “štvorročný” zákonodarca – stanoví.