Publikácia „Príbehy právnych pojmov“ od profesora Pavla Holländera je právnickým, ale aj sociologickým, či čitateľským zážitkom. Dovolíme si tvrdiť, že snáď žiadny právny teoretik v podmienkach Českej a Slovenskej republiky nedokáže odborne síce náročným, ale čitateľsky prijateľným spôsobom prepájať dejinné, právne, sociologické či umelecké kapitoly našich dejín. Robí tak na pozadí snahy o uchopenie vývoja právneho zmýšľania, ktoré sa – logicky – prejavovalo v prijímaní normatívnych pravidiel ľudského správania. JUDr. Jaroslav Čollák, PhD. Vám prináša krátky pohľad na obsah a ním identifikovaný prínos tejto publikácie.

Teoretickoprávny diskurz praktickými zákutiami každodenného života?

Prirodzene, publikácia odkazuje na obmedzenosť aktuálnej vedomosti spoločnosti o nástrahách ľudského jazyka ako takého. Ak konkrétna právna norma obsahovala pojem v roku 1500, neznamená to, že tento pojem sa sociologicky a spoločensky nezmenil a že právne pravidlo, ktoré ho obsahuje dnes ho chápe rovnako. Príbeh právnych pojmov je vysoko intelektuálnym, vedeckým a odvážnym freeridom na rozľahlých pláňach právneho myslenia a juristiky, vyhýbajúc sa v zemi pevne zakoreneným storočným či tisícročným stromov a skalám. Lyžiarom, v našom prípade objektom profesorovej analýzy je spoločenské vnímanie práva, jeho parciálne súčasti, právne inštitúty, prístup najvyšších súdnych autorít voči týmto doktrinálnym otázkam, obsah právnických a vedeckých textov najuznávanejších právnych mysliteľov, to všetko doplnené o umelecké či beletristické, prozaické či hudobné doplnenia myšlienok významných autorov daných dejinných období.

Povestné „skaly a stromy“ tohto veľkolepého vedeckého a teoreticko-právneho freerideu predstavujú základné princípy a zásady organizácie a tvorby spoločenských a právnych pravidiel správania sa, akési základné piliera juristického zmýšľania, štátneho zriadenia a organizácie spoločnosti ako takej. Ľudské práva ako derivát slobody, povinnostný koncept rešpektovania stanovených pravidiel, existencia spoločenského zriadenia a systematika práva sa dostávajú v dnešných časoch do vzťahu absolútnej tenzie. Individuálne vychyľuje všeobecné. Práve preto, druhým dychom profesor Holländer poukazuje aj na tú skutočnosť, že síce sa tieto stromy a skaly ako také nemenia, meniť sa môže spôsob chápania ich obsahu, to na podklade dejinných súvislostí. Na tomto základe môže dochádzať k subjektivitzovaným zmenám a novému tvarovaniu právneho poriadku. Právne normy sa podľa Holländera stávajú podkladom, na základe s skrze ktorých spoznávame svet práva, avšak podotýka, že právne normy sú ľudským dielom, a do nášho jazyka ich vniesli konkrétni ľudia, vedení dobovými kontextmi, dôvodmi, výzvami s ktorými boli konfrontovaní , hodnotami a ideálmi, ku ktorým sa vzťahovali ľudia, ktorý nadväzovali na myšlienkový odkaz svojich predkov. V súvislosti s tým sa obáva dekonštrukcie právneho štátu (str. 76), pričom formuluje myšlienku tzv. mixtum compositum . „ .. vzhľadom k novým globálnym výzvam sa zdá, že potencia štátnej formy riešenia problémov zlyháva….. chradnutie štátnej organizujúcej moci sa nemanifestuje iba prázdnymi verejnými kasami, úpadkom a demontážou štátnych ochranných systémov a stratou dôvery zo strany občanov, ale aj v erózii právneho systému, ktorý sa premenil v mixtum compositum vnútorne rozporných noriem a predpisov a v ľubovoľne používaný nástroj panstva a správy…. súčasné ústavy a právne poriadky neobsahujú ďalej žiadne vízie určujúce smer. Áno, hypertrofia písaného práva a jeho neustála zmena vedie ku strate prirodzenej spôsobilosti spoločenského prostredia používaním práva, zvykov a obyčají vstrebať jeho zmysel a interpretovať ho praktickým použitím.

Pojmy v práce sú publikáciou, ktorá vyžaduje istú dávku predporozumenia spočívajúcu v základnej vedomosti o obsahu zásadných publikácií, ktoré formovali právnu vedu a na ktoré profesor Holländer v predmetnej publikácii odkazuje. Podľa nášho názoru táto publikácia predstavuje základný právnický komponent právneho rozhľadu a prehľadu každej osoby, ktorá pracuje s právnym poriadkom, právnymi textami a ktorá tvorí na základe právnickej abstrakcie pojmov, právnych inštitútov a ktorá chápe túto prácu ako poslanie. Povrchné zjazdenie svahov objavených profesorom Holländerom nie je cestou, pre účel ktorej boli objavené. Odsek tejto unikátnej publikácie niekedy dokáže zablúdiť v myšlienkach čitateľa na dlhšie, ako je tomu bežné a dokáže mu predstaviť ďalšie oblasti práva ako spoločensko vedného odboru, o ktorých existencii doposiaľ nevedel. Príbeh pojmov v práve je návodom, ako v práve vidieť za roh, ako nepovažovať písaný text zákona iba za slová a pozitivistickoprávne strohé pravidlá. Je návodom, ako pochopiť, že právny text je iba produktom spoločnosti, ktorá ho vytvorila, a ktorá mu pripísala isté kvalitatívne vlastnosti s poukazom na možnosť zmeny uhlov pohľadu a optiky jeho autorov, ergo zákonodarcov.

Túto publikáciu považujeme za jednu z najlepších, najkrajších a najcelistvejších teoretickoprávnych pojednaní, traktátov o práve, právnickom zmýšľaní, právnej analytike a o význame práva v spoločnosti ako takej, ktorú sme so zatajeným dychom preskúmali. Príbeh pojmov v práve by nemali chýbať vo výbave a knižnici žiadneho právnika, ktorý má ambíciu nezapadnúť v priemernej šedosti vedomostí o právnych inštitútoch, vzájomných súvzťažnostiach a významoch právnej regulácie. Publikácia núti čitateľa hľadať rovnováhu čítania, a spomínaného freerideu. Ak sa právnik nechá uniesť záujmom na právnej entropii a popretí právnej istoty, stabilite a rigidite právneho poriadku, ľahko sa mu môže stať, že narazí na limity stromov, skál, a súčastí terénu, v ktorom lyžuje. V prípade, ak však ale na možné dejinné posuny vnímania práva smerujúceho „za roh“ pozitivistických právnych kategórií a právnych inštitútov nie je pripravený, môže sa mu stať, že rozíjmanie nad dokonalosťou právneho poriadku a nemožnosti jeho spoločenských interakcií s objektívnym svetom a meniacou sa spoločnosťou ho prinútia zastať, a rozmýšľať nad správnosťou vývoja. Pridlho rozmýšľať, a tak sa môže stať, že sa roztopí sneh.

Profesor Holländer: Jedinečnosť ojedinelého vychyľuje kurz právnej istoty a udržateľnosti všeobecného:

Záverom, nie je nič vhodnejšie, ako ukončiť toto krátke zhodnotenie prínosu predmetnej publikácie slovami samotného profesora Holländera:

V atmosfére života v zmene, v spoločnosti sústredenej na jednotlivca, do úzadia ustupuje účel právnej istoty v porovnaní s úsilím o dosiahnutie spravodlivosti jedinečného v otvorenom, neustále sa meniacom, prchavom normatívnom priestore dneška. Spravodlivosť jedinečného v spojení s tendenciou paradigmy viac a viac voči spoločnosti sa vyčleňujúceho autonómneho jednotlivca vychyľuje kyvadlo vo vzťahu k požiadavke istoty a znižovania entropie jedným smerom. Pre princíp proporcionality platí ľudové príslovie: dobrý sluha, zlý pán. Ak je aplikácia práva subsumpciou spätá s právnou istotou, ako účelom práva, proporcionalita je spätá s individuálnou spravodlivosťou. Vychýlenie kyvadla obidvomi smermi nesie so sebou negatíva: smerom prvým – možnú nespravodlivosť, smerom druhým – nepredvídateľnosť a neistotu. áno, neexistuje nič náročnejšieho, než hľadanie miery vecí.

Príjemné čítanie, priatelia.