Naša advokátska kancelária iniciovala dovolacie súdne konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako dovolacím súdom zastupujúc klienta, to voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu v Bratislave, ktorý zamietol v celom rozsahu žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku ako výsledku rozhodcovského konania.
Rozhodcovské konanie bolo vedené na základe rozhodcovskej žaloby, ktorou sa napádali výsledky (rozhodnutie) disciplinárneho orgánu oblastného športového zväzu. V našej advokátskej kancelárii si myslíme, že z.č. 244/2002 z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZoRK) neumožňuje v rozhodcovskom type súdnictva prejednávať a rozhodovať o výsledkoch disciplinárneho trestania. Otázku, ktorú sme preto formulovali ako otázku, ktorá dosposiaľ nebola v judikatúre dovolacieho súdu riešená znie, či je možné – či je objektávne arbitrabilné – prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní podľa ZoRK o žalobách smerujúcich k zrušeniu výsledkov disciplinárneho trestania. Máme za to, že takýto typ sporov je objektívne non-arbitrabilný, nakoľko tieto rozhodnutia môžu byť napadnuté a preskúmavané výlučne v správnom súdnictve, čoho následkom je, že rozsudok príslušného rozhodcovského súdu musí byť súdmi všeobecnej sústavy súdnictva zrušené.
V judikatúre samotného Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NSSR, sp. zn. 4Asan/25/2018) možno vystopovať prístup, ktorý hovorí, že rozhodovanie zväzových disciplinárnych orgánov má charakter správneho trestania, a je preto spôsobilé byť preskúmavané jedine v správnom súdnictve podľa z.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok): “Po zvážení uvedených argumentov zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko, že rozhodovanie disciplinárnych orgánov športovej organizácie v rámci disciplinárneho konania možno považovať za „administratívne trestanie“ tak, ako ho definuje Správny súdny poriadok v ustanovení § 194 …. Z uvedeného dôvodu možno rozhodnutie odvolacej komisie žalovaného považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva.”
Ak platí uvedené, potom musí platiť, že predmetom rozhodcovského konania nemôže byť žaloba proti výsledkom disciplinárneho trestania. Uvedené by bolo v zrejmom rozpore s uatsanovením § 1 ZoRK, ktoré navyše hovorí o tom, že v rozsahu obchodnoprávnych a občianskoprávnych nárokov musí ísť o majetkový spor. Takto stanovená objektívna arbitrabilita zákona o rozhodcovskom konaní nie je arbitrabilitou, ktorá umožňuje prejednať vec, v ktorej sa žalobca domáha zrušenia disciplinárnych rozhodnutí disciplinárnych orgánov športového zväzu.
O vývoji prípadu budeme po rozhodnutí dovolacieho súdu informovať.