Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/156/2015 – argumentácia rozsudku zo dňa 17.3.2016 – teda tesne po účinnosti z.č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov – Krajský súd veľmi jasne a vhodne vysvetlil, kedy sa profesionálny šport a jeho výkon pre športový klub považuje v zmysle Zákona o športe za zamestnanecký vzťah. Zjednodušene povedané – vždy, ak výkon športovej činnosti má znaky závislej práce. Tento výklad korešponduje s dôvodovou správou k zákonu, no bohužiaľ – jeho obsah nereflektuje diane predovšetkým v slovenských hokejových kluboch, kde mimo HC Košice a (dnes už) Slovan Bratislava podľa dostupných informácií aj naďalej existujú zmluvy s profesionálnymi športovcami v režime SZČO.

„Nad rámec odôvodnenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje, uvádza odvolací súd („obiter dictum“), že vo vzťahu profesionálnych športovcov a klubu v kolektívnych športoch existujú určité prvky závislej práce, čo však v žiadnom prípade nevylučuje možnosť, že medzi športovcom a klubom môže existovať aj iné právne vzťahy než vzťahy pracovnoprávne. Odvolací súd poznamenáva, že neexistencia konkrétneho riešenia právneho postavenia športovcov viedla k prijatiu zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento osobitný zákon upravuje vzťah profesionálneho športovca v kolektívnom športe a jeho klubu tým spôsobom, že ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, vykonáva profesionálny športovec šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Tento zmluvný vzťah sa považuje za tzv. iný pracovnoprávny vzťah (§ 46 ods. 1 citovaného zákona), pričom na právne vzťahy sa iba primerane vzťahujú niektoré ustanovenia Zákonníka práce.“

Športovec
§ 4 (1) Športovec vykonáva šport ako profesionálny športovec, amatérsky športovec alebo ako neorganizovaný športovec.
(2) Profesionálny športovec a amatérsky športovec vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii. 
(3) Profesionálny športovec vykonáva šport
a) na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,
b) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu4) v rezortnom športovom stredisku alebo
c) ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Výklad, ktorý hovorí, že v profesionálnom športe môže byť dohodnutý aj režim SZČO je síce súladný so zákonom (podľa písm. c)) avšak uvádzame, že tento výklad logicky môže existovať iba v prípade, ak nie sú v konkrétnom prípade splnené predpoklady písm. a) citovaného ustanovenia, a teda ak v konkrétnom zmluvnom vzťahu neexistujú znaky závislej práce podľa Zákonníka práce. O tom, že v prípade profesionálnych športovcov (konkrétne hokejistov) sú splnené znaky závislej práce už uviedol aj Inšpektorát práce Žilina, pričom toto rozhodnutie bolo rozhodnuté aj Národným inšpektorátom práce. Stanovisko Národného inšpektorátu práce k znakom závislej práce v profesionálnom športe uvádza na svojej stránke SIHPA (Slovak ice hockey players association), ktoré je dpstupní na adrese: https://www.sihpa.net/2017/04/inspektorat-prace-len-individualny-sportovec-moze-byt-szco/.
Výber z jeho obsahu:

„Z uvedeného je zrejmé, že takto definovaní profesionálni športovci vykonávajúci profesionálnu športovú činnosť pre konkrétne športové kluby vykonávajú činnosť, ktorá má znaky závislej práce. Vzťah medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom by mal niesť znaky zamestnaneckého vzťahu. Podľa nášho právneho názoru sa ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c) zákona o športe, v zmysle ktorého profesionálny športovec vykonáva šport ako samostatne zárobkovo činná osoba, môže uplatniť len v prípade profesionálnych športovcov v individuálnych športoch.“

Close Menu

Tieto stránky používajú súbory cookies, aby ste získali čo najlepší zážitok z ich prezerania.