Problematika obchodného podielu, jeho vlastníctva, a nakladania s obchodným podielom v prípade, ak je jeho vlastníkom jeden z manželov zažíva na Slovensku svoj vlastný príbeh. Nie je to ani “one man show”, a ani žiadny “koncert”. Diskusia na uvedenú tému je navyše pretkaná nejednotným prístupom judikatúry, ktorá aj v rozsahu najvyšších súdnych autorít nie je jednotná ani v tom, či pozeráme film, alebo či sedíme v kine.
Inak povedané, rozhodovanie najvyšších súdnych autorít sa nedokáže ujednotiť ani na tom, či obchodný podiel patrí, alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prinášame výber z judikatúry, pričom na záver tohto článku si dovolíme vysloviť svoj názor na súvisiace kontexty.
Netajíme, že pri sledovaní vývoja judikatúry ako aj jej vzájomných rozporov je možné nadobnúť pocit, ako mal Truman Burbank (Truman Show) vo chvíli, keď sa dotýkal povest nej “steny s oblakmi”. Nešlo o nebo, boli to kulisy.
JUDIKATÚRA NAJVYŠŠÍCH SÚDNYCH AUTORÍT?
Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 168/2005.
Ak manželia alebo jeden z nich za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, takto získaný majetok (hodnota obchodného podielu) sa zo zákona stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré možno vyporiadať v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 ods. 3 OZ (R 27/2007).
ZSP, 34/2007
Ak jeden z manželov za trvania manželstva nadobudne z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stáva sa takto získaný majetok (hodnota takého podielu) zo zákona súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Súd rozhodujúci o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikazuje obchodný podiel len tomu z manželov, ktorý je spoločníkom obchodnej spoločnosti.
Cena obchodného podielu by mala byť ustanovená tzv. obvyklou cenou (všeobecnou alebo trhovou).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 168/2005 (publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu pod č. R 27/2007).
Súd rozhodujúci o vyporiadaní obchodného podielu neprikazuje hodnotu obchodného podielu, ale obchodný podiel, ktorý môže byť prikázaný len spoločníkovi spoločnosti. Pri ocenení obchodného podielu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza z jeho stavu (ktorý je určený jeho kvantitou a kvalitou v danom čase) v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z jeho ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania. Cena obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý je prevoditeľný, by mala byť určená tzv. obvyklou cenou (trhovou alebo všeobecnou).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008.
Podľa ustálenej judikatúry hodnota obchodného podielu patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto pri predaji, ktorý sa vymyká z kategórie bežných vecí, je potrebný súhlas oboch manželov
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2009, sp. zn. 6 Obdo 30/2009.
Obchodný podiel nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr: podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za trvania manželov, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je to vyplatená cena obchodného podielu.
Obchodný podiel predstavuje práva a povinnosti spoločníka obchodnej spoločnosti a tieto jeho práva sú obmedzené len zákonom a spoločenskou zmluvou. Všetky práva a povinnosti spoločníka sú upravené Obchodným zákonníkom ako lex speciális. Preto nikto iný ako spoločník, ani manžel spoločníka nemôže zasahovať do práv spoločníka previesť svoj obchodný podiel na tretiu osobu za podmienok stanovených § 115 Obchodného zákonníka a spoločenskou zmluvou spoločnosti, ktorej podiel je predmetom prevodu.
„Spoločníkom spoločnosti je výhradne ten z manželov, ktorý uzavrel spoločenskú zmluvu, on je majiteľom obchodného podielu a nositeľom práv a povinností spoločníka. Obchodný podiel potom nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa stane napr. podiel na zisku, ak zanikne účasť manžela – spoločníka v spoločnosti za trvania manželstva, tak je to vyporiadací podiel a pri prevode obchodného podielu je tovyplatená cena obchodného podielu.“
Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/196/2018 z 20. januára 2020:
Ak manželia alebo jeden z manželov za trvania manželstva a z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v s. r. o. patrí takýto majetok (hodnota obchodného podielu) do BSM.
MOŽNÉ VÝCHODISKÁ?
Aj keď uvedená problematika vyzerá komplikovane, isté náznaky svetla v údolí tmy je možné abstrahovať. Áno, svetielko nájdeme, ale nedá sa svietiť vo všetkých údoliach, polovica planéty je už osvetlená. Problematiku vnímame tak, že ak je aplikácia práva “umenie dobrého a spravodlivého”, potom aj v prípadoch in concreto potrebuje konajúci sudca preukázať šírku svojej znalosti a kvality práce s právnymi inštitútmi – nie generalizovane, a predovšetkým nie formalisticky. Súhlasíme, že nejde o úvahy s konečným charakterom, ale o úvahy, ktoré zažívajú vlastný vývoj – a je zrejmé, že sa nevyvíjajú len úvahy.
Myslíme si, že zhoda môže byť minimálne v závere, že (1) obchodný podiel nadobudnutý pred vznikom manželstva jedným z manželov nepatrí do masy BSM, ktorá vznikla vznikom manželstva (neskôr). Do BSM podľa nášho názpru v tomto prípade (1.2) nespadne ani vyrovnací podiel spoločníka, ak by jeho účasť na spoločnosti zanikla počas manželstva, rovnako ako (1.3) nebude patriť do BSM hodnota manželom utŕženej odplaty za prevod obchodného podielu.
Iná je situácia, ak by došlo k nadobudnutiu obchodného podielu za trvania manželstva. Hraničným je v tomto prípade posúdenie, či došlo k nadobudnutiu obchodného podielu z prostriedkov BSM, alebo nie. V prípade, ak áno, a (2) účasť jedného mažela na predmetnej obchodnej spoločnosti zanikne počas trvania manželstva, do masy BSM pripadne “protihodnota”, ktorá bude tomuto manželovi z obchodnej spoločnosti vyplatená (ide teda o hodnotu vyrovnacieho podielu).
Variácia získania podielu z prostriedkov BSM a (3) zániku manželstva v prípade, ak je jeden z manželov ako spoločník spoločníkom spoločnosti aj naďalej “po rozvode” – hodnota obchodného podielu do BSM spadne a tento obchodný podiel by mal byť súdom všeobecnej sústavy súdnictva vyporiadavaný. Masa BSM sa zaslúžila o jeho “vznik”, nie je dôvod ochudobniť ju o možný “výťažok”, no to v sebe implikuje – aj možnú zápornú hodnotu obchodného podielu v prípade, ak by bola v čase vyporiadavania spoločnosť v strate a spoločníci by boli povinní kryť jej straty. Pre účely vyporiadania by tento podiel “nemal hodnotu”, pretože uvažovať nad jeho zápornou hodnotou a povinnosti “manželov” podielať sa spoločne na strate neprodukuje rozumné výsledky rovnako, ako neprodukuje rozumný výsledok úvaha o možnosti krytia strát spoločnosti z majetku BSM jej spoločníka. Existuje však aj variácia (3.1) získania podielu z prostriedkov BSM a priebežných “ziskov” z jeho vlastníctva v podobe podielu na zisku. Tu sa bavíme o surogáte obchodného podielu, ktorý vytvorilo jeho vlastníctvo. Toto ale nebude platiť v prípade (1), teda ak je vlastníkom podielu získaného pred manželstvom a tento manžel inkasuje z predmetnej obchodnej spoločnosti podiely na zisku (zaujímavú diskusiu k surogátom pozri aj na stránke lexforum: https://www.lexforum.sk/357).
Najvyšší súd Českej republiky, sp. zn. 22 Cdo 798/2004 judikoval, že prírastky (zisk) veci (obchodný podiel) vo výlučnom vlastníctve manžela patria do BSM:
„Výnosy, užitky a přírůstky věcí patří do bezpodílového spoluvlastnictví manželů, ať již věc sama je v bezpodílovém spoluvlastnictví manželů nebo ve vlastnictví jednoho z manželů. Toto stanovisko se opírá o znění § 143 ObčZ, podle kterého do bezpodílového spoluvlastnictví patří vše, co některý z manželů nabyl za trvání manželství, ledaže by šlo o věc, která je tímto ustanovením z bezpodílového spoluvlastnictví vyňata.“
Ak by však ale “jeden z manželov” preukázal, že (4) obchodný podiel síce nadobudol za zatrvania manželstva, ale výlučne z vlastných prostriedkov, potom máme za to, že je možné v prípade in concreto záverovať, že ani jeho hodnota pri prevode obchodného podielu do BSM “nespadne”. Tu je ale sporné, či do BSM nespadajú tzv. “prírastky veci”, ktoré sú v tomto prípade stelesnené v možnom priebežnom “podiele na zisku”.
Samozrejme, vyjasniť je potrebné disponovanie s obchodným podielom počas trvania manželstva. Tu sme toho názoru, že (4) disponovať obchodným podielom môže jeho vlastník (jeden z manželov) slobodne, bez potreby súhlasu druhého manžela a to aj v prípadoch, ak ho získal za trvania manželstva z prostriedkov BSM. Opak by znamenal tvorbu vôle v obchodnej spoločnosti aj osobami mimo personálnej matice účastníkov na spoločnosti a súvisiace vecnoprávne vzťahy “vo vnútri” spoločnosti by boli zásadne spochybnené. Na tomto právnom základe formulujeme aj naše subjektívne presvedčenie, že nie je správne prijať akúkoľvek argumentáciu u možnosti (6) napadnutia zmluvy o prevode obchodného podielu “druhým z manželov”. Tento “druhý” manžel sa môže maximálne domáhať hodnoty záskanej prevodom, nie jej neplatnosti. Neopomíname ani situáciu, kedy by (7) jeden z manželov síce nadobudol obchodný podiel z prostriedkov BSM – v tom prípade sme toho názoru, že aj keď (7.1) disponovať ním môže sám, (7.2) protihodnota jeho potencionálneho predaja spadá do BSM na základe argumentu o jeho nadobudnutí z prostriedkov BSM.
Na záver v krátkosti, odkážeme na “českú cestu” upravenú v zákone č. 89/2012 Zb. Občanský zakoník (nový) v znení neskorších prepdisov:
Součástí společného jmění je také podíl manžela v obchodní společnosti nebo družstvu, stal-li se manžel v době trvání manželství společníkem obchodní společnosti nebo členem družstva. To neplatí, pokud jeden z manželů nabyl podíl způsobem zakládajícím podle odstavce 1 jeho výlučné vlastnictví. Nabytí podílu nezakládá účast druhého manžela na této společnosti nebo družstvu, s výjimkou bytových družstev.
Rekodifikácia občianskeho hmotného práva je na spadnutie, a padá už viac ako 30 rokov. Je zreteľné, že téma obchodného podielu a jeho “existencie” v mase BSM bude musieť uzrieť svetlo sveta zákonnej úpravy – a to explicitnej. Bohužiaľ, aj preto, že Ústavný súd Slovenskej republiky si nad predmetnou problematikou “pilátovsky” umyl ruky (sp. zn. III. ÚS 399/2015) – resp. slepo zavrel – oči, keď sa ku meritu veci vôbec nevyjadril, iba skonštatoval protichodnosť a pluralitu názorov.
„Ústavný súd ďalej považuje za potrebné zdôrazniť, že nielen v judikatúre všeobecných súdov, ale ani v právnej teórii neexistuje jednoznačný právny názor na otázku, či je obchodný podiel (ako iná majetková hodnota) súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ani na otázku, či môže manžel, ktorý nie je spoločníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným, napadnúť námietkou relatívnej neplatnosti prevod obchodného podielu druhého manžela – spoločníka, a to ani v právnej vede, ani v judikatúre.
V rámci právnej teórie existuje k tejto problematike pluralita názorov, keď zástancovia jedného názoru nepovažujú obchodný podiel jedného z manželov ex definitione za súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napríklad Kubíčková, G. In Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 1. diel. 3. vydanie. Bratislava : Iura Edition, 2010. s. 522), zatiaľ čo druhá časť názorov bez ďalšieho s prihliadnutím najmä na českú právnu úpravu (ktorá však vykazuje oproti slovenskej podstatné odlišnosti) navrhuje zahrnutie obchodného podielu do tohto majetkového manželského režimu (napríklad Fekete, I. Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava : Eurokódex, 2011. s. 829). Medzi týmito názormi sa objavuje množstvo návrhov kompromisných riešení. Určitá časť spektra právnej vedy navrhuje analogickú aplikáciu pravidiel o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj na obchodný podiel (napríklad Tomašovič, M. Aplikácia inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov na majetkové účasti v právnických osobách. In: Justičná revue. 67/2007. s. 805 ̶ 817), iní autori navrhovali v dôsledku nejasnej judikatúry rozlišovať medzi záverom, že obchodný podiel je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a záverom, že práva vyplývajúce z tohto obchodného podielu prislúchajú spoločníkovi samému (napríklad Valko, E. Aký je vzťah obchodného podielu k BSM? In: Bulletin ̶ . slovenskej advokácie. 3/2008, s. 68).
Nejednotný prístup vykazuje aj rozhodovacia činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), keď napríklad podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Obdo 30/2009 z 26. novembra 2009 nie je obchodný podiel súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ten z manželov, ktorý nie je spoločníkom, nemôže namietať relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode obchodného podielu, avšak podľa rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 5 Obdo 11/2007 z 25. júna 2008 práve naopak, nedostatok súhlasu druhého z manželov s predajom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným je dôvodom na vyslovenie neplatnosti takejto zmluvy“.
