Počas medzinárodnej Konferencie Šport a právo 2021 v Poprade sme sa v diskusnom paneli k (vtedy pripravovanej) “Novele zákona o športe” – okrem iných tém (hlavný kontrolór športu, zmluvy v športe, riešenie sporov v športe) – v zastúpení člena našej advokátskej kancelárie doc. JUDr. Jaroslava Čolláka, PhD. vyjadrili komplexnejšie a to v tom smere, že ak novela zmluvných vzťahov v športe ruší zmluvnú systematiku zavedenú v roku 2016 do času pred prijatím zákona o športe (2015), potom je novela zásadným krokom naspäť. Všetky vystúpenia z predmetnej konferencie sú dostupné online. V tomto článku rovnako prinesieme niekoľko postrehov a kritických poznámok ku novele (i) zmluvného systému v športe a (ii) riešeniu sporov v športe.

ZMLUVNÝ SYSTÉM V ŠPORTE A DEFÍNICIA ŠPORTOVCOV SA DOSTÁVA SPÄŤ DO ROKU 2015:

Bohužiaľ, presne k tomu smeruje pripravovaná novela zákona z dieľne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Zasahuje do zmluvných vzťahov v športe, mení východiskové zákonné pojmy v niektorých prípadoch dokonca v rozpore s Ústavou a klasickými závermi judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, a bohužiaľ – stavia na abstraktných hypotézach právnych noriem (ako napr. prevažná časť príjmu športovca, a pod.), ba dokonca – v niektorých ustanoveniach hypotéza ustanovení absentuje (navrhované ustanovenie § 4). Delenie športovcov na profesionálnych – amatérskych – a neorganizovaných (voľnočasových, rekreačných) mení na štruktúru profesionálni – amatérski športovci, avšak, definičné vlastnosti týchto kategórií sú nanajvýš sporné.

  1. Športovec vykonáva súťažný šport ako profesionálny športovec alebo ako amatérsky športovec.
  2. Profesionálny športovec vykonáva súťažný šport ako zárobkovú činnosť. Odmena profesionálneho športovca prevyšuje náklady na účasť na súťaži a predstavuje prevažnú časť všetkých príjmov profesionálneho športovca zo športovej činnosti za kalendárny rok

Profesionálny športovec vykonáva súťažný šport

    1. na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu pre športovú organizáciu,
    2. na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu4) v rezortnom športovom stredisku alebo
    3. ako samostatne zárobkovo činná osoba v individuálnom športe.

Amatérsky športovec vykonáva súťažný šport

    1. na základe dohody o vykonávaní športovej činnosti alebo
    2. bezodplatne

Novela zákona napr. ustanovuje, že profesionálny športovec už nebude mať postavenie zemestnanca, hoci na vzťah zo zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu (ktorá, bola do tzv. Tittel – Jančulovskej novely Zákona o športe rýdzo zamestnanecká) aplikuje ustanovenia Zákonníka práce (Na prekážky na strane športovca vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú § 141 ods. 1, § 141a a § 144 ods. 1 a 2 Zákonníka práce. Na prekážky na strane športovej organizácie vo vykonávaní športu sa primerane vzťahujú § 142 a § 144 ods. 3 Zákonníka práce), pritom ustanovuje, že vzťah z tejto zmluvy je “osobitným”, ale nie pracovnoprávnym, iným obdobným pracovným ani obchodnoprávnym vzťahom. Zákonodarca teda hovorí, akým vzťahom tento vzťah nie je, ale neustanovuje, akým vzťahom je, a uspokojuje sa vágnym pojmom a vymedzením “osobitný”. Ide skutočne o ďalšie nesystémové riešenie, to po už prebehnutej a bezpochyby ústavne rozpornej “Tittel – Jančulovskej” novele zákona o športe (ustanovenie § 46 ods. 10 dnes účinného ZoŠ: “Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah.Zmluvný vzťah športovca a športovej organizácie založený inou zmluvou, ak športovec vykonáva šport pre športovú organizáciu ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to aj spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, sa považuje za obchodnoprávny vzťah”), ktorú bez okolkov označujeme za legislatívnu absurditu posledného legislatívneho desaťročia.

Zmluva o profesionálnom vykonávaní športu je osobitný vzťah medzi športovou organizáciou a športovcom, na základe ktorého sa športovec zaväzuje podávať športový výkon pre športovú organizáciu a športová organizácia sa zaväzuje poskytovať športovcovi odplatu. Právny vzťah založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa nepovažuje za pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah, iný pracovnoprávny vzťah ani obchodnoprávny vzťah.

Návrh novely zákona pri delení športovcov hovorí o tom, že profesionálny športovec vykonáva šport ako zárobkovú činnosť, a tým sa športovci delia na profesionálnych a amatérskych, avšak, na inom mieste hovorí aj o tom, že ako zárobkovú činnosť šport môže vykonávať aj amatér. Zásadných chýb v návrhu novely zákona o športe je viac ako dosť. Je rovnako potrebné povedať, že ak sa (i) menia zmluvné vzťahy v športe v rozsahu obligatórnych častí zmlúv, ovplyvňuje sa tým priamo aj následne možné (ii) riešenie sporov v športe. Bohužiaľ, zdá sa, že plány Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu na tento rozmer legislatívnych zmien nemyslia.

RIEŠENIE SPOROV V ŠPORTE:

V rozsahu riešenia sporov v športe návrh novely zákona o športe ustanovuje, že ak národný športový zväz nemá zriedený orgán podľa ustanovenia § 52 ZoŠ a nasl. (teda orgán na riešenie sporov), môže tento zväz v zakladajúcom dokumente ustanoviť, že spory medzi jeho členmi rieši iný orgán – orgán iného zväzu. Zároveň ale návrh novely zabúda na to, že iná časť zákona ustanovuje (i) povinnosť zriaďovať orgány tak, aby orgán na riešenie sporov existoval (ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) ZoŠ), a keď neexistuje, (ii) zákon o športe trestá a postihuje neexistenciu tohto orgánu stratou spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov (ustanovenie § 66 ods.3 písm. a) ZoŠ v spojení s ustanovením § 19 ods. 1 písm. g) ZoŠ.). Ide o absolútne nelogické, neudržateľné, a do subjektívnych práv členov národných športových zväzov zasahujúce riešenie.

Ak národný športový zväz alebo národná športová organizácia nemá podmienky na vytvorenie orgánu na riešenie sporov s pôsobnosťou podľa odseku 2, môže v zakladajúcom dokumente upraviť, že spory osôb s príslušnosťou k nej rozhoduje spoločný orgán na riešenie sporov vytvorený v súčinnosti s inou športovou organizáciou alebo rozhodcovský súd, ak predpisy medzinárodnej športovej organizácie neupravujú inak.“.

Táto časť návrhu novely je okrem uvedeného v absolútnom rozpore so základnými princípmi združovacieho práva. Ak sa niekto stane členom národného športového zväzu, a to pre potreby registračného vzťahu a tým pádom pre potreby vykonávania športu, národný športový zväz nemôže v zakladajúcom dokumente odkázať riešenie sporov medzi svojimi členmi na orgán iného národného – alebo iného športového zväzu či športovej organizácie, pretože je to v rozpore so zákazom združovania. Člen zväzu sa môže podriadiť pod iný orgán v zmluvnom podklade na základe slobodnej vôle, ale táto doložka právomoci nemôže byť podmienená ako súčasť členského vzťahu s národným športovým zväzom. Upozorňovali sme na to vo viacerých čiastkových výstupoch už v skorších publikáciách (Procesnoprávne súvislosti modelov unifikovaného alternatívneho riešenia sporov v športe / Jaroslav Čollák .
In: Magister Officiorum : Odborný časopis Učenej právnickej spoločnosti. – ISSN 1338-5569. – Roč. 3, č. 2 (2019), s. 77-84.), či v samostatných konferenčných výstupoch dodnes dostupných online (ako vystúpenie v rámci konferencie Šport a právo 2016: Riešenie sporov v športe a limity združovacieho práva), ale aj v našich posledných monografických výstupoch (Decízne systémy. Vzťahy súdnych a alternatívnych foriem prejednania a rozhodnutia sporov / Jaroslav Čollák ; recenzenti Peter Vojčík, Marek Števček, Ján Svák. – 1. vyd. – Praha : C.H. Beck, 2022. – 484 s. – ISBN 9788074008641.). Ak by predpisy národného športového zväzu odkázali riešenie sporu medzi svojimi členmi na riešenie sporu iným zväzom a jeho orgánom, odkazovalo by sa tým na činnosť orgánov iného zväzu. Okrem uvedeného, právomoc tohto iného orgánu iného zväzu nemá žiadnym spôsobom pokrytú právomoc nad členmi iného zväzu – a samozrejme, vice versa, túto právomoc mu nemôžu založiť zakladajúce dokumenty (napr. stanovy) iného zväzu. Uvedené potvrdzuje aj explicitne ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o združovaní občanov:

Nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.

K ďalším častiam pripravovanej novely zákona o športe sa dostaneme v nasledujúcich príspevkoch, ktoré zverejníme na svojej stránke.

LIGA NA OCHRANU SLOVENSKÝCH ŠPORTOVCOV – MARTIN MURCKO a “FUTBALSTORY”

Na konferencii Šport a právo 2021 prebehla diskusia aj ku krásnemu projektu Ligy na ochranu slovenských športovcov, a to prvému filmu svojho druhu, ktorého sme sa stali hrdým partnerom. Ide o osobný príbeh jedného z najtalentovanajších futbalistov Slovenskej republiky, ktorý na základe dopravnej nehody prišiel o svoje futbalové sny, v ktorých urobil všetko správne, avšak, na základe tejto životnej prekážky sa jeho športové sny nenaplnili. Aj to ale nezabránilo tomu, aby sa Martin Murcko začlenil späť do života. Tento unikátny motivačný film je výpoveďou duše, ktorá upozorňuje, že šport a jeho profesionálny výkon je len časťou nášho života ako celku, a podstata je aj v myšlienkach športovcov o duálnej kariére, či o ďalšom smerovaní svojho života po tom, čo sa “vypnú reflektory”.

Diskusia k téme:

Dostupné online: https://www.youtube.com/watch?v=7wS4p55qCiU

Novela zákona o športe:

Dostupné online: https://www.slov-lex.sk/…/novela-zakona-o-sporte-v-mpk…