Rozhodcovské súdnictvo a jeho právomoc – nemožnosť obrany a mlčanie zákona o negatívnom jurisdikčnom rozhodnutí

Pri predslove k predkladanému príspevku ma nemohla napadnúť iná sentencia, ako je rokmi osvedčené tvrdenie: v jednoduchosti je krása. Druhá myšlienková línia, ktorá ma napadla sa niesla v duchu obsahu, že príspevky vystupujúcich či autorsky aktívnych účastníkov odborných či vedeckých konferencií (akou bezpochyby medzinárodná vedecká konferencia Košické dni súkromného práva pod gesciou “košickej občianskoprávnej ekipy” tímu profesora Vojčíka) je, že by okrem svojej existencie mali zanechať istý odkaz. Tretia myšlienková línia sprevádzajúca tvorbu predkladaného textu znie, že prínosné v zmysle de lege ferenda nemôže opakovať známe, a že citačná hystéria odborných a vedeckých príspevkov nie je vždy nálepkou na krvácajúce rany právneho poriadku. Nálepkou a liečivom na krvácajúce rany právneho poriadku je rozumná myšlienka, ktorá v ideálnom prípade nájde oporu v rozumnom decíznom orgáne, pretože spoliehať sa na pero zákonodarcu – ako môžeme vidieť – je stále viac a viac obtiažne.

Aj z uvedeného dôvodu skonštatujem hneď na úvod, to čo mám skonštatovať v závere, a teda: príspevok upozorní na vzájomný vzťah arbitráže a všeobecného súdnictva. In medias res skonštatujem, že poukáže na takzvanú problematiku “negatívneho kompetenčného rozhodnutia” rozhodcovských súdov.

Potenciálnym čitateľom a adresátom tohto príspevku sa rovnako – hneď na úvod – ospravedlňujem za nasledovné: formát predkladaného príspevku sa nebude niesť v znamení citovania stavu de lege lata, to s istou nádejou v predporozumenie procesualisticky a inak zdatného účastníka konferencie, či adresáta zborníka. Na druhej strane možno konštatovať, že tak ako je súdne konanie normované – a má byť aj poskytované či vedené – paradigmou hospodárnosti, využívaním oprávnení súdu v zmysle arbitrárneho poriadku – tak predkladaný príspevok bude hutným vyjadrením názorov a odborných postulátov jeho autora na predkladanú tému.

Ak má byť predslov aj pútavou pozvánkou, v znamení lacného klišé uvediem, že vlastným obsahom príspevku identifikujeme medzeru v zákone, či mlčanie zákonodarcu. Odborná verejnosť iste súhlasí, že predmetný jav, nielen v procesnom, ale aj hmotnom práve je javom zriedkavým, pričom ak na mlčanie zákonodarcu reagoval explicitne iba kolektív prípravy procesných kódexov z roku 2016 pod vedením profesora a môjho osobného priateľa – Mareka Števčeka, potom je aj predmetná a nami citované “aristotelovské” analgetikum zákonodarcovho ticha, myslíme si, že návodom na riešenie zásadného procesnoprávneho problému, ktoré veríme že – priblíži predkladaný príspevok a jeho vlastný obsah.