Nález ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 761/2016:
“Nemožno súhlasiť s názorom sťažovateľky, že uvedená situácia (zviera, ktoré bolo odhodené motorovým vozidlom na oproti idúce motorové vozidlo, na ktorom následne spôsobilo škodu) nemá svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla. Podľa názoru ústavného súdu je irelevantné, či išlo živú, resp. mŕtvu vec (zviera je v zmysle slovenského právneho poriadku vecou, pozn.), pre ustálenie zodpovednosti bolo podstatné zodpovedanie otázky, či okolnosti vzniku škody majú svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla.
Už uvedené skutkové okolnosti prípadu podľa názoru ústavného súdu nepochybne vedú k záveru, že nebyť prevádzky motorového vozidla, škoda by nevznikla v dôsledku odhodenia zvery ako priameho následku jej stretu s vozidlom. Súvislosť je prima facie zrejmá a vychádza z osobitosti povahy prevádzky, ktorou je rýchlosť, preto záver okresného súdu, ako aj krajského súdu je logicky primerane odôvodnený a okolnostiach prípadu ústavne konformný, keďže vychádza z relevantných rozhodných okolností prípadu, ktoré náležite subsumoval pod príslušné ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).
Vychádzajúc z uvedeného liberácia za daných okolností nebola možná, pretože bola splnená hypotéza prvej vety § 428 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vylučuje možnosť liberácie. Tá by prichádzala do úvahy len v prípade, keď škoda by nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke. Preto námietka sťažovateľky, že krajský súd nedal odpoveď na jej odvolaciu argumentáciu, je nedôvodná.”
