VŠEOBECNÉ INTRO:

O skutočnosti, že dňa 1. júla 2023 vstúpila do platnosti nová “súdna mapa” pojednávať bližšie nie je potrebné, rovnako ako o tom, že táto má dopad na súdne konania. O zámeroch “novej súdnej mapy” prezentovanej zákonodarcom rovnako pojednávať nie je potrebné, pretože okrem zriadenia správnych súdov sa podľa nášho názoru nenaplnil, a nenaplní ani jeden z nich. Okrem zákonodarcom tlmočenej a dá sa povedať že “spornej”  redukcii súdnej sústavy z 54 okresných súdov na pôvodne tlmočených 30, neskôr “vyrokovaných” 36 súdov (ustanovenie § 2 zákona č. 371/2004 Z.z.) titulom existencie 15 “pracovísk” jednoducho neplatí že sústava súdov sa zredukovala (ibidem), pretože fakticky existujúcich súdov je vo všeobecnej sústave súdnictva na okresnej úrovni 51 s tým, že tu je potrebné zarátať aj nových 5 mestských súdov. Je zrejmé, že je nesmierne polemické, či sa súdna sústava redukovala, ak zákonodarca premenoval napr. Okresný súd Kežmarok na “pracovisko” Okresného súdu Poprad, pričom tento stratil právnu subjektivitu, ale súčasťou súdnej sústavy všeobecného súdnictva ostal ako už spomínané pracovisko súdu Poprad.

Sporné kontexty hovorili o nutnosti komplikácií pri personálnych otázkach týchto “súdov s pracoviskami”, pričom čiastočným riešením boli (a dodnes sú) zjednotené rozvrhy práce v zmysle ustanovenia § 50 ods. 5 zákona č. 757/2000 Z.z. o súdoch (Rozvrh práce okresného súdu, ktorý má zriadené pracovisko, obsahuje aj informáciu o tom, či sudca vykonáva funkciu v sídle súdu alebo na pracovisku.) V zmysle ustanovenia § 101f pri osobách sudcov “pracovísk” platí pravidlo, ktoré hovorí, že na účel § 50 ods. 5 v znení účinnom od 1. júna 2023 sú sudcovia súdu, ktorý od 1. júna 2023 zaniká, sudcami, ktorí vykonávajú funkciu na pracovisku, je nástupníckym súdom súdu podľa písmena a), sudcami, ktorí vykonávajú funkciu v sídle súdu.

V Košiciach (1) a Bratislave (4) vznili mestské súdy, pričom do sústavy všeobecných súdov musíme zaradiť aj tri nové správne súdy so sídlom v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave. Prostá matematika hovorí, že ak pracovisko považujeme za súd v jeho “stavebnom” význame, súdov všeobecnej sústavy súdnictva okresnej úrovne je spolu teda 51. Či sa naplnili chcené ciele a slová zákonodarcu o redukcii súdnej sústavy necháme na posúdenie adresáta tohto textu. 

DOPAD NA SÚDNE KONANIA?

Samozrejme, dopad na súdne konania majú predmetné zákonné zmeny v rozsahu nových príslušností súdov v súdnych konanach od 1. júla 2023, pričom, zákonodarca musel stanoviť prechodné pravidá pre súdne konania, ktoré neboli ku dňu 30. júnu 2023 právoplatne ukončené. A v tomto momente sa v podmienkach Slovenskej republiky začala kovbojka, ktorá – obávam sa – bude trvať hodnú chvíľu. Verím, že ju čoskoro vyrieši a zachráni obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pretože občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky do uvedeného stavu priehrsť právnej istoty neprinieslo.

O čo ide? Platí základné východisko, že zákonodarca stanovoval prechodné ustanovenia vo vzťahu k “neukončeným súdnym konaniam” a teda určoval, kde a ako sa tieto konania dokončia. Určiť je pri takomto prechodnom pravidle potrebné “príslušnostnú trojičku”, a teda pravidlá vecnej, miestnej, funkčnej príslušnosti.

ZÁKLADNÉ PRAVIDLO PRÍSLUŠNOSTI PRE SPOROVÉ A MIMOSPOROVÉ KONANIA?

Základné pravidlá príslušnosti pre súdne konania sporového a mimosprového charakteru sú určené generálne v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilnom sporovom poriadku (ďalej aj len “CSP”), pričom tieto procesnoprávne pravidlá sa subsidiárne aplikujú aj na konania mimosprové, to na základe ustanovenia § 2 ods. 1 záokna č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.)
Pripomeňme, že ustanovenie § 36 CSP ustanovuje nasledovné, pričom v odseku 2 je ustanovné zásada perpetuatio fori (trvanie počiatočnej súdnej príslušnosti):
  • (1) Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
  • (2) Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

PRECHODNÉ USTANOVENIA, NOVÉ PRÍSLUŠNOSTI A ICH KONTEXTY:

Zákonodarca stanovil prechodné ustanovenia pre sporové a mimosporové konania samostatne s tým, že je potrebné vnímať, že “reforma súdnej mapy” si vyžiadala okrem prechodných ustanovení aj nové určenie odvolacích súdov v nových konaniach po 1. júni 2023, to vzhľadom na tlmočenú “špecializáciu sudcov”. 

CSP:

Ustanovenie § 471c – Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023
  • Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
V “sporovom svete” je od 1. júna 2023 v niektorých prípadoch novo stanovná nová funkčná príslušnosť, kedy nové veci začaté podľa predpisu CSP účinného od 1. júna 2023 v rozsahu funkčnej (odvolacej) príslušnosti nastavuje nasledovne:
  • FUNKČNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU, § 34
    • (1) Ak odsek 2 neustanovuje inak, o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
    • (2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
      • a) § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici,
        • obchodnoprávne, zmenkové a šekové veci okresný súd Trenčín a Žilina
      • b) § 22 písm. d) a g) a § 23 písm. d) a g) je príslušný Krajský súd v Bratislave,
        • obchodnoprávne, zmenkové a šekové spory Nitra, obchodnoprávne, zmenkové a šekové spory Trnava,
      • c) § 22 písm. e) a § 23 písm. e) je príslušný Krajský súd v Košiciach.
        • obchodnoprávne, zmenkové a šekové spory okresný súd Prešov,
    • (3) O odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu rozhoduje najvyšší súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
Upozornenie procesného charakteru tu podľa nášho názoru spočíva v tom, že daná funkčná príslušnosť ako príslušnosť nadväzujúca na vecnú a miestnu, sa aplikuje na súdne konania začaté podľa úpravy účinnej v CSP od 1. júla 2023.

CMP

Ustanovenie § 396b Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023
  • Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.
V “mimosporovom svete” je od 1. júna 2023 v niektorých prípadoch novo stanovná nová funkčná príslušnosť, kedy veci začaté podľa predpisu CMP účinného od 1. júna 2023  v rozsahu funkčnej (odvolacej) príslušnosti nastavuje nasledovne, a teda ustanovuje:
  • Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode
    • rodinnoprávne veci, statusové veci, neodkladné opatrenia a výkon rozhodnutia
      • Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline,
      • Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave,
      • Krajského súdu v Košiciach je príslušný Krajský súd v Prešove.
Upozornenie procesného charakteru tu podľa nášho názoru spočíva v tom, že daná funkčná príslušnosť ako príslušnosť nadväzujúca na vecnú a miestnu, sa aplikuje na súdne konania začaté podľa úpravy účinnej v CMP od 1. júla 2023.

KONTEXTY:

S procesualistickým pokojom môžeme konštatovať, že ak je vo vyššie uvedenom prechodnom legislatívnom pravidle bodkočiarka, hovoríme o jednej vete (bod 53. legislatívnych pravidiel tvorby zákonov č. 19/1997) – teda o jednom procesnom pravidle, ktoré bodkočiarka špecifikuje do podoby lex specialis za bodkočiarkou vo vzťahu ku prvej časti vety pred bodkočiarkou.
To znamená, že vo vyššie uvedených pravidlách zákonodarca upravil pravidlá trvania príslušnosti pre vecnú a miestnu príslučnosť s tým, že ak výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd, konania sa nedokončia na “starých súdoch”, ale dokončia ich súdy “nové” – čo je príklad správnych súdov (pretože vecná a miesta príslušnosť sa týka prioritne “začiatku konania” a teda prvoinštančného konania.
Zákonodarca, čo je absolútne zrejmé, v tomto pravidle neupravoval funkčnú príslušnosť, teda odvolacích konaní sa prechodné ustanovenia netýkajú, z čoho plynie, že určenie funkčnej príslušnosti v neskončených konaniach sa spravuje výlučne podľa podmienok v čase začiatku konania, teda aplikujúc ustanovenie § 36 CSP. To znamená, že konania ku 30. júnu 2023 právoplatne neskončené sa dokončia na odvolacích súdov podľa stavu príslušnosti do 30. mája 2023 – teda na “starých odvolačkách”.
Do tohto stavu však vstúpil Najvyšší súd Slovenskej republiky, to podľa nášho názoru spôsobom nedovoleného dotvárania práva, ktorý v spore o príslušnosť po špekulatívnom hromadnom postúpení rodinnoprávnych vecí z Krajského súdu v Bratislave na Krajský súd v Trnave (bez opory v procesnom predpise) rozhodol, že príslušný na prejednanie odvolacieho konania je trnavský súd.

Tlačové komuniké k rozhodnutiu k občianskoprávnej veci sp. zn. 6Ndc/19/2023

Dňa 28. júna 2023 senát občianskoprávneho kolégia NS SR prijal uznesenie, v ktorom riešil otázku dôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Trnave s postúpením mu veci Krajským súdom v Bratislave podľa § 6 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku v súvislosti so zmenami v právnej úprave účinnými od 1. júna 2023. Dovolacím súdom uznesením rozhodol, že na prejednanie a rozhodnutie veci je príslušný Krajský súd v Trnave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že pokiaľ na konanie o odvolaní podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 bol funkčne príslušný Krajský súd v Bratislave, zatiaľ čo s účinnosťou od 1. júna 2023 je na konanie o odvolaní v zmysle § 3 ods. 5 písm. b/ C. m. p. funkčne príslušný Krajský súd v Trnave a súčasne § 396b C. m. p. ako prechodné ustanovenie výslovne neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, potom so zreteľom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy, je na konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 funkčne príslušný Krajský súd v Trnave.

Kritiku uvedeného postoja nebudeme opakovať, prezenovali sme ju na vyššie uvedenom odkaze diskusného a odborného právnického fóra Lexforum, pričom je zaujímavou aj diskusia k predmetnej kritike. Je ale potrebné upozorniť, že spor o príslušnosť medzi súdmi, ktorý rozhodoval NSSR, sa týkal živých vecí, teda vecí právoplatne neskončených do 30. mája 2023 a začatých podľa predpisov platných do 30. mája 2023 – túto poznámku podčiarkujeme a zvýrazňujeme dvakrát. 
Do debaty o funkčnej príslušnosti odvolacích súdov sa navyše prihlásil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze IV. ÚS 257/2023  zo dňa 27. júna 2023 (v bodoch 75 až 77 odôvodnenia). Považujeme za potrebné ale procesne upozorniť na nasledujúci kontext – ÚSSR ale (i) rozhodoval o právoplatnej skončenej odvolacej veci, z čoho podľa nášho vyplýva, že ak chcel po účinnosti reformy súdnej mapy nájsť odvolací súd pretože zrušoval rozhodnutie funkčne píslušného súdu (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 CoP 4/2023-665 z 28. februára 2023 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie), vzhľadom na právoplatné skončenie veci a tým pádom na neaplikabilitu prechodného ustavenia CMP – odvolací súd našiel odvolací súd podľa novej úpravy účinnej od 1. júna 2023.

75. Počas konania o ústavnej sťažnosti sťažovateľa došlo k zmene § 3 ods. 5 písm. a) CMP, v zmysle ktorého na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy (konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní) a tretej hlavy druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne je príslušný Krajský súd v Žiline.

76. V zmysle § 396b CMP konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

77. Keďže ústavný súd vracia vec na nové rozhodnutie o odvolaní, vychádzajúc z princípu okamžitej aplikability procesných noriem, platí, že na rozhodovanie o odvolaní v návratových konaniach je funkčne príslušný Krajský súd v Žiline, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie. Krajský súd v Žiline je v ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.

“BRATISLAVSKO-TRNAVSKÉ” POSTUPOVANIE OBCHODNOPRÁVNYCH VECÍ PODĽA CSP?

V zymsle informácie od kolegov advokátov, že sa aj (i) v právoplatne neskončených obchodnoprávnych (Cb vrátane variácií) veciach kde (ii) odvolanie bolo podané pred 1. júnom 2023 a teda kde konanie nebolo právoplatne skončené (iii) súdy postupujú veci z doteraz funkčne príslušných krajských súdov na KS BA/BB/KE akoby aplikujúc “bratislavsko – trnavský prístup” požehnaný NSSR – upozorňujem – že podľa nášho názoru CSP právny základ na takéto postúpenie jednoducho – nemá.

Ak by sa aj záver NSSR judikovaný vo vyššie uvedenej veci sporu (Ndc) o príslušnosť uzavrel ako správny (čo považujeme za vecne procesnoprávne za absolútne nesprávne), tento nie je možné aplikovať na sporové obchodnoprávne veci. Postupovanie obchodnoprávnych vecí vo fáze odvolacích konaní, teda vecí právoplatne neskončených do 30. mája 2023 na “nové” odvolacie súdy podľa CSP nie je možné.

ZÁVER:

Prirodzene, ako vo všetkom – môžeme sa mýliť, a účime sa celý život, alebo mýliť sa je ľudské, a nikto učený z neba nespadol. Platí ale, že ak aj sa autor tohto textu ako laik v rozoberanej veci mýlil, mýliť by sa nemali najvyššie súdne autority, ktoré vytvárajú ustálenú rozhodovaciu prax. Pretože ak judikujú niečo, čo sa v skúške časom ukáže ako chybné, pričom skúšku časom môže pravdepodobne vykonať svojimi právomocami iba Ústavný súd Slovenskej republiky, jediným kto utrpí bude – strana sporu, či účastník konania procesualistickou konštatáciou o “nezákonnom sudcovi”. A to nie je dobrá vizitka ani pre štát ako hlavného “vlastníka” súdneho systému, ani pre súdy ako orgány ochrany práva. V konečnom dôsledku ani pre nás všetkých spoločne, ako pre vzdelané spoločenstvo ľudí, ktorým – sme?