Mnohokrát je našej advokátskej kancelárii v rámci rokovaní s klientami smerovaná otázka, čo všetko môže klient uplatniť pri škode na zdraví spôsobenej mu konkrétnou skutkovou – škodovou udalosťou. Predovšetkým je potrebné povedať, že aj v tejto oblasti sa udiali v z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predisov (ďalej aj len “OZ”) zmeny, ktoré od 1.12.2019 oyplvňujú aj túto oblasť obhajovania práv klienta a stanovovania mimosúdnej, či súdnej “taktiky” pri zastupovaní klientských práv a právom chránených záujmov. Pri škode spôsobenej na zdraví platí princíp, ktorý pri škode na majetku neplatí, a to (ustanovenie § 821 OZ) že právom voči poistiteľovi nie je dotknuté právo na náhradu škody voči tomu, kto za škodu zodpovedá. Predovšetkým je možné konštatovať, že škoda na zdraví v sebe implikuje – a teda obsahuje:
- majetkové zložky
- nemajetkové zložky
Nemajetkové zložky tvoria (ustanovenie § 444 OZ), a podrobnejšie sú upravené v z.č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý aj charakterizuje tieto zákonné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia).
- bolestné
- sťaženie spoločenského uplatnenia
Tu treba upozorniť, že tieto práva sú logicky viazané na osobnosť a na osobu poškodeného, preto zanikajú smrťou (ustanovenie § 579 ods. 2 OZ) poškodeného (oprávneného). Neprechádzajú preto na dedičov ani v prípade univerzálnej sukcesie do práv pozostalého. Tieto nároky sa odškodňujú jednorazovo.Výška náhrady nie je ničím limitovaná, zákon pozná dokonca atypické moderačné právo súdu v prospech poškodeného, kedy v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. Ide o náhradu, ktorá “odškodňuje” poškodeného za zásah do telesnej integrity. Je potrebné povedať, že v rozhodnutiach súdov sa objavila polemika, či je možné popri týchto nárokoch žiadať okrem nich aj nároky plynúce z ochrany osobnosti. Ako judikoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (NSSR, sp. zn. 7 Cdo 65/2013) – “zmyslom náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je poskytnúť peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú zásahom do telesnej integrity fyzickej osoby. Z nich, ani zo zásad na hodnotenie bolesti (§9 zákona č. 437/2004 Z. z.), zásad na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§10 zákona č. 437/2004 Z. z.), ale ani zo sadzieb bodového ohodnotenia (príloha 1. zákona č. 437/2004 Z. z.) nie je možné vyvodiť, že by sa náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytovali za ujmu, ktorá premieta do psychickej sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti (podľa odvolacieho súdu „i ochranu dôstojnosti osoby dotknutej neoprávneným zásahom i práva na súkromný a rodinný život“)”.
V rozsahu majetkových zložiek sa môžete sami, alebo prostredníctvom právneho zástupcu voči škodcovi môžeme domáhať
- náhradu za stratu na (ušlom) zárobku (ustanovenie § 445 a nasl. OZ)
- náhradu za stratu na (ušlom) dôchodku (ustanovenie § 447a OZ),
- jednorazové vyrovnanie (ustanovenie § 447 b v spojitosti so zákonom o sociálnom poistení),
- náhradu účelných nákladov spojených s liečením.
- logicky to budú tie náklady, ktoré nie sú kryté zdravotným poistením, teda – laicky povedané – tie, ktoré poisťovňa neuhrádza.
- nárok na pozostalostnú úrazovú rentu
- pri smrti osoby, oprávnená je osoba voči ktorej mal pozostalý vyživovaciu povinnosť.
- nárok na náhradu primeraných nákladov na pohreb
- aktívne legitimovaným (oprávneným) je ten, kto sa postaral o pohreb pozostalého, najviac však 2 324, 40 EUR. /663, 88 EUR ako náklady na pomník / prípadne na náhrobný kameň. Nemusí to byť dedič pozostalého.
V zmysle Občianskeho zákonníka, všetky tieto nároky je možné ako “budúce nároky” jednorazovo odškodniť po uzatovrení písomnej dohody s poviným – zodpovedným za škodu (ustanovenie § 449a OZ). Jednorazovosť v tomto prípade neznamená, že plnenie, ktoré bude dohodnuté, musí byť aj “zaplatené” povinným subjektom jednorazovo, pričom si myslíme, že ide o problematický pojem, pričom úhrada takto dohodnutej sumy môže byť priridzene dohodnutá napríklad v “splátkach”. Vyskytuje sa názor, že do tejto dohody nie je možné zahrnúť bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.
Ustanovenie občianskeho zákonníka je v tomto rozsahu nepresné, nakoľko je známou zásada občianskeho práva, že niekto sa nemôže vzdať nárokov, ktoré mu vzniknú v budúcnosti. Táto dohoda nie je ničím limitovaná, škodca ako povinný a poškodený ako oprávnený môžu ísť nad rámec zákonnej výšky existujúcich nárokov. Celkovú škodu však môže konajúci súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa moderovať – znížiť (ustanovenie § 450 OZ), to s prihliadnutím na konkrétne udalosti vzniknutej škody, avšak toto moderačné oprávnenie súdu je vylúčené pri škode a zdraví spôsobenej úmyselne.