Prinášame výber z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 4 Asan/25/2018 z 10. septembra 2019), ktorý priniesol do oblasti združovania (nielen v oblasti športu) zásadný posun, to vo vzťahu k vnímaniu občianskych združení ako subjektov záujmovej samosprávy, pričom NSSR judikoval, že tieto združenia môžu v zmysle svojich úloh a v zmysle z.č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôsobiť v oblasti verejnej správy. Ide o zásadný posun vnímania základných zložiek združovacej slobody, to ich inštitucionálnych predstaviteľov vo forme občianskych združení. Toto východisko v sebe implikuje ďalší poznatok vo vzťahu k prejednávaniu sporov a iných vecí týmito športovými organizáciami, a to konkrétne: rozhodnutia disciplinárnych orgánov týchto združení podliehajú súdnemu prieskumu v zmysle z.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku.

Prezentovaný názor NSSR je nutné viac ako privítať, nakoľko takýto istý záver sme prezentovali vo veľkom komentári k Správnemu súdnemu poriadku z dieľne vydavateľstva C.H. Beck (Čollák, J.: Konanie vo veciach politických práv : § 375-411, piata hlava, štvrtá časť / Jaroslav Čollák, Anita Filová, Eduard Korpáš. – recenzované. In: Správny súdny poriadok. – Praha : Nakaldatelství C.H. Beck, 2018. – ISBN 9788074006784. – S. 1453-1541.).

VÝBER Z ROZHODNUTIA VO VZŤAHU K OBČIANSKYM ZDURŽENIAM AKO ORGÁNOM VEREJNEJ SPRÁVY:

  1. V zmysle čl. 1 ods. 1 Stanov žalovaného, Slovenská plavecká federácia je športovou organizáciou podľa § 8 ods. 1 zákona o športe, ktorá má právnu formu občianskeho združenia založeného podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorá na území Slovenskej republiky plní úlohy národného športového zväzu. Pokiaľ ide o definíciu športovej organizácie, túto vymedzuje zákon o športe v ustanovení § 8 nasledovne: „Športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy“.
  2. Napĺňaním poslania SPF v spoločnosti sa sleduje verejný záujem a dosahujú sa ciele SPF späté s harmonickým rozvojom športu vo všeobecnosti a napĺňania verejného záujmu v športe, ktorým sú podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie na významných súťažiach, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.
  3. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Verejným záujmom v športe sa v zmysle ustanovenia § 2 zákona o športe rozumie „podpora a rozvoj športu mládeže, zabezpečenie prípravy a účasti športovej reprezentácie Slovenskej republiky (ďalej len „športová reprezentácia“) na významnej súťaži, ochrana integrity športu a podpora zdravého spôsobu života obyvateľstva.
  4. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu športové organizácie spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva, kam patria predovšetkým rôzne stavovské organizácie, ale aj iné korporácie fungujúce na záujmovom princípe o členstvo v tejto organizácii. Pod uvedený pojem možno subsumovať všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a zároveň tie, ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno v kontexte športových organizácií a ich disciplinárnych orgánov hovoriť o týchto ako o orgánoch záujmovej samosprávy sui generis, ktorým zákon o športe zveril okrem iného právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb. Zákon o športe svojou dikciou zároveň upravil pri športovej organizácii, ktorá rozhoduje ako disciplinárny orgán o disciplinárnom previnení svojho člena, definíciu orgánu verejnej správy (§ 4 písm. c/ SSP).
  5. Po zvážení uvedených argumentov zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko, že rozhodovanie disciplinárnych orgánov športovej organizácie v rámci disciplinárneho konania možno považovať za „administratívne trestanie“ tak, ako ho definuje Správny súdny poriadok v ustanovení § 194 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4378663-4378665&f=2>. Z uvedeného dôvodu možno rozhodnutie odvolacej komisie žalovaného považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva.

VÝBER Z ROZHODNUTIA VO VZŤAHU K DISCIPLINÁRNEMU TRESTANIU A SÚDNEMU PRIESKUMU:

  1. Po zvážení uvedených argumentov zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko, že rozhodovanie disciplinárnych orgánov športovej organizácie v rámci disciplinárneho konania možno považovať za „administratívne trestanie“ tak, ako ho definuje Správny súdny poriadok v ustanovení § 194 SSP. Z uvedeného dôvodu možno rozhodnutie odvolacej komisie žalovaného považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva.
  2. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zákon o športe vytvára predpoklady pre rozhodovanie sporov orgánmi športovej organizácie (ustanovenie § 52 zákona o športe), športovými rozhodcami (ustanovenie § 53 zákona o športe a disciplinárnymi orgánmi (ustanovenie § 54 zákona o športe), pričom právna ochrana členov športovej organizácie voči rozhodnutiam disciplinárnych orgánov je poskytovaná v intenciách správneho súdnictva.

Podotýkame, že všetky ostatné rozhodnutia národných šrpotových zväzov (SFZ, SZĽH, SBA, SZH, STZ a pod.) podliehajú pri snahe člena združenia zvrátiť – alebo brániť

Close Menu
Don`t copy text!

Tieto stránky používajú súbory cookies, aby ste získali čo najlepší zážitok z ich prezerania.