Poukazujeme na významný judikát Krajského súdu v Bratislave vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/85/2018 zo dňa 18 marca 2021, ktorý vec, ktorá bola zažalovaná v správnosm súdnictve – hoci sa týkala rozhodnutia orgánu združenia rozhodujúceho o súkromnoprávnom nároku v oblasti súkromného občianskeho združenia – postúpil na prejednanie a rozhodnutie v civilnom súdnictve.

PROCESNÁ OBRANA ČLENA OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA:

Máme za to, že aj toto rozhodnutie podstatne prispelo k objasneniu právneho režimu obrany členov občianskych združení po tom, čo od 1.7.2016 zo zákona o združovaní občanov vypadlo ustanovenie hovoriace o obrane členov občianskych združení. Po tomto legislativnom počine bolo potrebné hľadať ideálne riešenia, ktoré sme našou optikou ponúkli vo viacerých tituloch, napr.

  • ČOLLÁK, J.: Konanie vo veciach politických práv : § 375-411, piata hlava, štvrtá časť / Jaroslav Čollák, Anita Filová, Eduard Korpáš. In: Správny súdny poriadok. – Praha : Nakaldatelství C.H. Beck, 2018. – ISBN 9788074006784. – S. 1453-1541.
  • ČOLLÁK, J.: Limity združovania: Riešenie sporov v športe a právna ochrana členov občianskych združení (so zameraním na športové zväzy) / Jaroslav Čollák. In: Magister Officiorum : odborný časopis Učenej právnickej spoločnosti. – ISSN 1338-5569. – Roč. VI, č. 1-2 (2016), s. 50-60.
  • ČOLLÁK, J.: Procesnoprávne súvislosti delenej právomoci súdov a limity združovacieho práva – interdisciplinarita zodpovednosti zákonodarcu za riešenie sporov na Slovensku / Jaroslav Čollák ; recenzenti Ján Husár, Daniela Gandžalová. In: Košické dni súkromného práva : recenzovaný zborník vedeckých prác. – Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2018. – ISBN 9788081290886. – S. 560-585.
  • ČOLLÁK, J.: Limity a systematika súdnej ochrany členov občianskych združení – umenie (orientácie) v práve / Jaroslav Čollák ; recenzenti Július Kováč, Miloš Večeřa.
    In: Umenie a právo : zborník príspevkov z medzinárodnej vedeckej konferencie : 2. jún 2016, Skalnaté pleso. – Bratislava : SAP – Slovak Academic Press, 2016. – ISBN 9788089607440. – S. 117-128.
  • ČOLLÁK, J.: Alternatívne riešenie sporov a združovacia sloboda – konotácie na hrane verejného a súkromného záujmu / Jaroslav Čollák ; recenzenti Ladislav Orosz, Marek Káčer. In: Sloboda združovania – verejnoprávne a súkromnoprávne aspekty. – Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity v Trnave a Vedy, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, 2019. – ISBN 9788056803554. – S. 171-195.
  • ČOLLÁK, J.:Procesnoprávne aspekty obrany člena občianskeho združenia voči rozhodnutiam občianskeho združenia / Jaroslav Čollák ; recenzenti Barancová, Helena, Káčer, Marek . – recenzované.  In: Združenia osôb ako prvok demokracie a sloboda združovania. – Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, spoločné pracovisko Trnavskej univerzity v Trnave a Vedy, vydavateľstva Slovenskej akadémie vied, 2019. – ISBN 9788056803110. – S. 72-93.

V našich publikáciách sme v zásade konštatovali, že hoci (i) občianske združenia považujeme po právnej stránke za “zmuvu” a teda množinu súkromnoprávnych vzťahov medzi jej členmi, pripúšťame, že v kvalitatívne špecifických prípadoch môže dochádzať k rozhodovaniu orgánmi občiansych združení, ktoré budú rozhodovať o právach a povinnostiach svojich členov, avšak pôjde o rozhodovanie na (ii) úseku verejnej správy.Vyššie citované súdne rozhodnutie poukázalo na hybridný charakter možností rozhodovania národných športových zväzov, pričom judikoval potrebu skúmania konkrétneho prípadu rozhodovania a potreby posúdenia, či orgán záujmovej samosprávy (občianske združenia) rozhodovalo vec súkromnoprávneho charakteru orgánom iným ako je orgán disciplinárneho trestania podľa osobitného zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 

Rozhodnutie je možné považovať za nesmierne prínosné, pretože sa rovnako vyjadruje k charakteru orgánov občianskych združení, to v zmysle potreby ich rozlišovania na orgány konajúce v (i) oblasti verejnej správy, alebo (ii) mimo nej. Rozhodnutie sa zaoberalo rovnako zaujímavou myšlienkou, a to, či by mohlo dôjsť na základe aktuálnej absencie zákonnej úpravy obrany člena občianskeho združenia k stavu, že by sa subjekt práv nemohol obrátiť na všeobecný súd so žalobou voči rozhodnutiu orgánu, o ktorom má za to, že má potenciál zasiahnuť do jeho práv a povinností – a v akých prípadoch by mohlo dôjsť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).

VÝBER Z JUDIKATÚRY: z odôvodnenia vyberáme

V zmysle ustanovení SSP správny súd poukazuje na to, že zo súdneho prieskumu sú vylúčené súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese. V prípade, ak správny súd dospeje k názoru, že vec do právomoci správneho súdu nepatrí, správny súd bude postupovať podľa § 18 ods. 2 SSP. V takom prípade v zmysle princípu zákazu odopretia spravodlivosti musí vec prejednať a rozhodnúťsúd v civilnom konaní podľa čl. 4 CSP.

Správny súd reflektuje skutočnosť, že postavenie žalovaného ako národného športového zväzu a zároveň občianskeho združenia je hybridné, pričom podľa povahy rozhodovania sporov orgánmi športovej organizácie je možné rozlíšiť, či vec patrí do všeobecného súdnictva alebo do správneho súdnictva. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zákon o športe vytvára predpoklady pre rozhodovanie sporov orgánmi športovej organizácie (ustanovenie § 52 zákona o športe), športovými rozhodcami (ustanovenie § 53 zákona o športe) a disciplinárnymi orgánmi (ustanovenie § 54 zákona o športe). Súdny prieskum rozhodnutí disciplinárnych orgánov národných športových zväzov patrí, v zmysle judikatúry Najvyššieho súd Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/15/2019 zo dňa 30.06.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/25/2018 zo dňa 10.09.2019), do správneho súdnictva. Naopak, rozhodovanie sporov orgánom na riešenie sporov zriadeným v zmysle ustanovenia § 52 zákona o športe (komory, senáty, komisie alebo akokoľvek nazvané orgány a pod.), patrí do právomoci civilného súdnictva. „Ak rozhodoval o právach a právom chránených záujmoch orgán v zmysle ustanovenia § 52 ZOŠ, právna ochrana člena združenia voči tomuto rozhodnutiu hovorí o nutnosti využitia žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku. Ustanovenie § 137 síce napríklad uvádza, čo možno žalobou v zmysle Civilného sporového poriadku v rozsahu žiadostí o poskytnutie petitórnej ochrany od súdu požadovať, avšak tento nie taxatívny výpočet nevylučuje prejednávanie žalôb s inými petitórnymi návrhmi. Člen združenia sa teda v tomto prípade obráti na civilný súd a spor bude prejednaný v zmysle Civilného sporového poriadku, pričom člen bude využívať žalobu v zmysle ustanovenia § 131 a nasl. CSP“ (J. Čollák: Procesnoprávne súvislosti delenej právomoci súdov a limity združovacieho práva – interdisciplinarita zodpovednosti zákonodarcu za riešenie sporov na Slovensku IN: Košické dni súkromného práva II Recenzovaný zborník vedeckých prác. Košice, UPJŠ 2018, s. 573)
Správny súd teda pri posudzovaní otázky, či napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím podliehajúcim prieskumu súdu v správnom súdnictve, skúmal, či ide o rozhodnutie vydané niektorým z orgánov v oblasti verejnej správy. V prejednanom prípade sa jedná o prieskum rozhodnutia orgánom na riešenie sporov zriadeným v zmysle ustanovenia § 52 zákona o športe. Povaha rozhodnutia odvolacej komisie pri prieskume volieb interného riadiaceho orgánu je súkromnoprávna, jej obsahom je vlastná autonómna správa združenia. Rovnako právne postavenie Odvolacej komisie žalovaného, ktorý je národným športovým zväzom, resp. Volebnej komisie žalovaného pri rozhodovaní o volebných veciach do funkcie člena Výkonného výboru žalovaného, je odlišné od postavenia orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 4 SSP

Požiadavka uprednostnenia súdneho prieskumu pri preskúmaní rozhodnutí športových organizácii podľa § 52 zákona o športe, o ktorého prieskum sa nepochybne jedná aj tomto prípade, aj pri rešpektovaní zmeny právnej úpravy účinnej od roku 2016, vyplýva aj z právnej doktríny (J. Čollák: Procesnoprávne súvislosti delenej právomoci súdov a limity združovacieho práva – interdisciplinarita zodpovednosti zákonodarcu za riešenie sporov na Slovensku…, s. 573).

… sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť len z dôvodu, že chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. K odmietnutiu spravodlivosti dochádza, ak súd bez zákonného dôvodu rozhodne, že neposkytne právnu ochranu subjektu domáhajúcemu sa súdnej ochrany (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/31/2013 zo dňa 31.03.2014). V zmysle uvedeného interpretačného pravidla, správny súd pri zvážení okolností uvedených v odsekoch 15-18 tohto uznesenia, uprednostnil výklad v prospech súdneho prieskumu možného obmedzenia základných práv žalobcu rozhodnutím, resp. postupom žalovaného, preto správny súd rozhodol o postúpení veci vecne a miestne príslušnému všeobecnému súdu žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Nakoľko nie je možný postup podľa SSP, správny súd v zmysle § 18 ods. 2 SSP postúpil vec okresnému súdu ako vecne a miestne príslušnému, ktorý bude v tejto veci rozhodovať prostredníctvom zákonného sudcu rozhodujúcim v občianskoprávnych veciach.

Obdobne bola judikovaná ďalšia vec prejednávaná najvyšším súdom Slovenskej republiky, kedy tento uviedol, že vzťah Slovenského rybárskeho zväzu a jeho člena vo veciach disciplinárneho konania a rozhodovania o disciplinárnom delikte pre porušenie zákona o rybárstve ajeho vykonávacích právnych predpisov ako predpisov verejného práva spadá do oblasti verejnej  správy; spor z neho patrí do správneho súdnictva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 25. novembra 2020, sp. zn. 1 KO 16/2019).

Prínosy súdneho rozhodnutia

Súdne rozhodnutie v zásade dopĺňa skoršie rozhodnutia a môžeme konštatovať, že po rekodifikácii civilného procesného práva ustálenú judikatúru minimálne Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/15/2019 zo dňa 30.06.2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/25/2018 zo dňa 10.09.2019), ktorá (procesno)právnu ochranu členov občianskych združení diverzifikuje medzi (i) správne a (ii) civilné súdnictvo, to na základe “hraničného kritéria” v podobe existencie decíznej právomoci občianskeho združenia v oblasti verejnej správy.