VÝBER Z JUDIKATÚRY: Disciplinárne trestanie a prieskum správnym súdom – Najvyšší súd Slovenskej republiky opätovne potvrdzuje právomoc správneho súdnictva

• Kasačný súd dáva do pozornosti, že v prejednávanej právnej veci bolo v prvom rade potrebné zaoberať sa otázkou právomoci správneho súdu v danej veci konať a rozhodnúť, nakoľko sťažovateľ v kasačnej sťažnosti (predtým vo vyjadrení k stanovisku žalobcu zo dňa 01.12.2017) namietal právomoc súdov v správnom súdnictve na prejednanie a rozhodnutie predmetnej veci. Aj napriek tomu, že krajský súd sa s touto námietkou vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku (viď odsek 47 až 55), Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval za nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou právneho postavenia disciplinárnej, resp. odvolacej komisie SFZ v zmysle, či pri rozhodovaní o disciplinárnych previneniach členov sťažovateľa vystupuje v postavení orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 4 S.s.p.
• V súlade s uvedeným poukazuje kasačný súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Asan/25/2018 zo dňa 10.09.2019, v ktorom kasačný súd riešil obdobnú otázku s nasledovným odôvodnením: „92. V zmysle čl. 1 ods. 1 Stanov žalovaného, Slovenská plavecká federácia je športovou organizáciou podľa § 8 ods. 1 zákona o športe, ktorá má právnu formu občianskeho združenia založeného podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a ktorá na území Slovenskej republiky plní úlohy národného športového zväzu. Pokiaľ ide o definíciu športovej organizácie, túto vymedzuje zákon o športe v ustanovení § 8 nasledovne: „Športovou organizáciou je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy“.
• Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu športové organizácie spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva, kam patria predovšetkým rôzne stavovské organizácie, ale aj iné korporácie fungujúce na záujmovom princípe o členstvo v tejto organizácii. Pod uvedený pojem možno subsumovať všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva a zároveň tie, ktoré spája konkrétny spoločenský záujem. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno v kontexte športových organizácií a ich disciplinárnych orgánov hovoriť o týchto ako o orgánoch záujmovej samosprávy sui generis, ktorým zákon o športe zveril okrem iného právomoc rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb. Zákon o športe svojoudikciou zároveň upravil pri športovej organizácii, ktorá rozhoduje ako disciplinárny orgán o disciplinárnom previnení svojho člena, definíciu orgánu verejnej správy (§ 4 písm. c/ SSP)
• Po zvážení uvedených argumentov zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky stanovisko, že rozhodovanie disciplinárnych orgánov športovej organizácie v rámci disciplinárneho konania možno považovať za „administratívne trestanie“ tak, ako ho definuje Správny súdny poriadok v ustanovení § 194. Z uvedeného dôvodu možno rozhodnutie odvolacej komisie žalovaného považovať za spôsobilý predmet prieskumu v rámci správneho súdnictva.

Náležitosti disciplinárnych rozhodnutí:

• Z odôvodnenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvoinštančným správnym rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d) S.s.p., pretože toto považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Mal za to, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný pre nedostatočné vymedzenie skutku, ktorého sa mal žalobca dopustiť porušením Disciplinárneho poriadku a pre neuvedenie bližšej časovej špecifikácie, kedy k tomuto skutku malo zo strany žalobcu dôjsť.
• Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská, tak sa s ním stotožňuje v celom rozsahu.

Komentár k SSP: potvrdzuje sa nami prezentovaný názor

Prezentovaný názor NSSR je nutné viac ako privítať, nakoľko takýto istý záver sme prezentovali vo veľkom komentári k Správnemu súdnemu poriadku z dieľne vydavateľstva C.H. Beck (Čollák, J.: Konanie vo veciach politických práv : § 375-411, piata hlava, štvrtá časť / Jaroslav Čollák, Anita Filová, Eduard Korpáš. – recenzované. In: Správny súdny poriadok. – Praha : Nakaldatelství C.H. Beck, 2018. – ISBN 9788074006784. – S. 1453-1541.).