V tomto krátkom príspevku by sme radi poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Humenné (sp. zn. 11C/26/2018), ktoré vecne správne zastavilo konanie (zastavilo konanie, žiadnej zo strán nepriznalo nárok na náhradu trov konania, a vec postúpilo Komore SFZ pre riešenie sporov) o žalobe na plnenie titulom nedostatku právomoci všeobecného súdu, nakoľko v skutkovom základe prejednávanej veci bola zistená existencia orgánu na riešenie sporov v zmysle z.č. 160/2015 Z.z. Zákona o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len “ZOŠ”), pričom tomuto orgánu a jeho právomoci sa strany sporu ako členovia národného športového zväzu podriadili. Toto rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove (sp. zn. 5Co/31/2019).
Ide o zaujímavé a nesmierne prínosné rozhodnutia súdov všeobecnej sústavy súdnictva aplikovateľné pre spory prameniace z akéhokoľvek športu, pretože národné športové zväzy orgány na riešenie sporov zriaďujú povinne na základe znenia zákona. Ak platí uvedené, vedomosť o predmetných súdnych rozhodnutiach konštatujúcich v týchto prípadoch nedostatok právomoci všeobecného súdu na prejednanie sporu je podstatnou pre potencionálneho účastníka súdneho konania, ktorý plánuje spor vyplývajúci zo športovej činnosti iniciovať na súde všeobecnej sústavy súdnictva. Podanie žaloby v tomto prípade bude po právnej stránke neefektívne, pričom v prípade zastavenia konania môže účastník konania prísť o zaplatený súdny poplatok za konanie.
Z rozhodnutia odvolacieho súdu vyberáme:
“Ak národný športový zväz v zmysle zákona zriadi orgán na riešenie sporov, ktorého právomoc majú členovia národného športového zväzu povinnosť v zmysle vnútorných predpisov akceptovať , a títo tak aj v predmetnom zmluvnom dojednaní urobia, a ak sa spor vyplývajúci z ich zmluvného dojednania týka športovej činnosti v zmysle ZOŠ, potom je nutné konštatovať, že je naplnená dikcia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, to v čl. čl. 1 základných princípov, ustanovení § 2 a ustanovenia § 3 zákona – a teda, že súdy všeobecnej sústavy súdnictva nemajú právomoc prejednať spor vyplývajúci z takto definovaného vzťahu. Delená právomoc prejednať a rozhodnúť spory iným orgánom ako je súd všeobecnej sústavy súdnictva v prípade, ak je zriadený na základe zákona nie je podľa názoru odvolacieho súdu vylúčením právomoci všeobecného súdnictva tak, ako tvrdí v odvolaní žalobca.
Nič na tom nemení námietka odvolateľa prezentovaná v bode 4 a nasl. ním podaného odvolania, v ktorom argumentuje neprípustnosťou vylúčenia právomoci všeobecného súdnictva na prejednávanie sporov vyplývajúcich zo vzťahov vznikajúcich v oblasti športu. Právna ochrana členov občianskych združení v zmysle účinného znenia z.č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov neobsahuje ustanovenia o možnostiach ochrany a obrany subjektívnych práv členov občianskych združení, tak ako tomu bolo v minulosti (zrušené ustanovenie § 15 tohto zákona). Napriek tomu však ochrana člena občianskeho združenia voči rozhodnutiam občianskeho združenia existuje rešpektujúc čl. 46 Ústavy SR.
Odvolací súd má za to, že člen občianskeho združenia má možnosť napadnúť na všeobecnom súde až konečný výsledok takéhoto alternatívneho riešenia sporov – teda konkrétne rozhodnutie zákonom zriadeného orgánu. Komentárová spisba uvádza, že „ak rozhodoval o právach a právom chránených záujmoch orgán v zmysle ustanovenia § 52 ZOŠ, právna ochrana člena združenia voči tomuto rozhodnutiu hovorí o nutnosti využitia žaloby v zmysle Civilného sporového poriadku“. V prípade, ak rozhodoval orgán alternatívneho riešenia sporov v rozsahu disciplinárneho trestania podľa ustanovenia § 54 z.č. 440/2015 Z.z. Zákona o športe v znení neskorších predpisov, člen občianskeho združenia bude pri snahe o ochranu svojich práv voči takémuto rozhodnutiu nútený použiť žalobu v zmysle z.č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (Čollák, J.: Konanie vo veciach politických práv : § 375-411, piata hlava, štvrtá časť / Jaroslav Čollák, Anita Filová, Eduard Korpáš. – recenzované. In: Správny súdny poriadok. – Praha : Nakladatelství C.H. Beck, 2018. – ISBN 9788074006784. – S. 1453-1541). Nutnosť existencie takéhoto rozhodnutia je potrebné vnímať bez ohľadu na inštančnosť konania pred orgánmi národného športového zväzu, pričom jedno/dvoj – alebo viacinštančnosť takéhoto alternatívneho riešenia sporov nie je vylúčená.”
Nakoľko Krajský súd v Prešove svojím rozhodnutím postúpil vec Komore SFZ pre riešenie sporov, ide o praktický následok postúpenia veci na príslušný orgán mimo sústavy súdnictva súdom všeobecnej sústavy súdnictva v prípade, ak takáto právomoc iného orgánu alternatívneho riešenie sporov bude súdom v prebiehajúcom konaní zistená.
