Liga na ochranu slovenských športovcov:
Člena Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov a jej dočasne povereného predsedu, 31-ročného advokáta z Košíc Jaroslava Čolláka, poznajú v športovom prostredí aj vďaka tomu, že patril medzi spoluautorov Zákona o športe. V rozhovore s ním sme sa venovali napríklad aj postaveniu futbalistov na Slovensku z pohľadu ich právnej istoty a vymožiteľnosti práva, o celkovom postavení profesionálnych aj amatérskych športovcov v slovenskej legislatíve, o vplyve koronakrízy na život slovenských športových klubov a organizácií či o vplyve hráčskych asociácií na atmosféru a vzťahy v našom športe. Čo ako pedagóg Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach radí športovcom, ktorí popri športe študujú, a ako sa pozerá na vzťahy v športe z pozície externého poradcu Ústavného súdu SR?
V rozhovore sa dočítate aj:
Otázka: V poslednej dobe sa množia názory o tom, že šport po koronakríze bude poloprofesionálny/amatérsky. Mnohí politici, najmä komunálni, tým zdôvodňujú svoj záujem o všetko ostatné, len nie o šport. Čakajú slovenských športovcov, najmä tých profesionálnych, ťažké časy?
„Športovcov zasiahlo veľmi náročné obdobie. Mnohé športy budú vyzerať inak, finančné podmienky sa pravdepodobne zhoršia, možno až na pár výnimiek finančne najstabilnejších klubov. Šport tvoria predovšetkým športovci a športové kluby, ktorých vzájomná komunikácia a pochopenie pozícií druhej strany dokážu preklenúť akékoľvek problematické obdobie. Pamätám si na myšlienku predsedu Ligy na ochranu slovenských športovcov Róberta Jana mladšieho, ktorú mi povedal, že koronakríza je najvhodnejšou situáciou, keď aj športovci môžu ukázať, že sa vedia správať inak, ako len trvať na svojich právach a žalovať kluby, ktoré ich doposiaľ živili. Bola to pre mňa v tom čase úplne výnimočná myšlienka, ktorá sa, žiaľ, stratila v množstve snáh okamžite žalovať športové kluby zo strany hráčov, ktorá bola živená predovšetkým právnymi zástupcami hráčov. V tom čase to nebolo šťastné riešenie. Dôležité je uvedomiť si, že šport je fenomén, ktorý vytvára v spoločnosti pozitívne spoločenské vzory, vytvára záujem mladej generácie o pohyb a o zdravý životný štýl. Na druhej strane, šport je oblasťou zamestnávania množstva ľudí, vytvára ekonomické hodnoty. Šport nie je len zápas reprezentačného ‚áčka‘, to je len špička ľadovca. Šport je štruktúra, ktorá zamestnáva trénerov na školách, v kluboch, ktorá vytvára podnikateľské prostredie pri organizovaní verejných športových podujatí, zamestnáva nesmierne množstvo ľudí na rôznych pozíciách ako sú fyzioterapeuti, lekári, kondiční tréneri. Kvalitná športová infraštruktúra zase umožňuje obyvateľstvu pohyb a zdravý životný štýl. Šport je jedna z mála oblastí, ktorá dokáže vytvoriť pozitívnu skupinovú emóciu, to je dnes nesmierne vzácne. Šport, športovci a športové kluby či zväzy mali, majú a aj budú mať svoju významnú spoločenskú úlohu.“
Otázka: Aký je právny základ komory? Nemôžu športovci žalovať svoje nároky na všeobecných súdoch?
„Právny základ Komory Slovenského futbalového zväzu pre riešenie sporov je v Zákone o športe, ktorý upravuje jej právomoc, ako aj typ sporov, ktoré môže prerokovávať. Následok jej existencie, pričom SFZ ako aj všetky ostatné národné športové zväzy majú povinnosť takýto orgán mať, je v povinnosti členov a osôb s príslušnosťou k SFZ riešiť spory vyplývajúce zo športovej činnosti pred týmto orgánom. V prípade, ak športovec zažaluje klub alebo klub športovca na všeobecnom súde, súdy konanie zastavujú a postupujú spor na komoru, týchto rozhodnutí všeobecných súdov o zastavení konania a postúpení vecí komore máme čoraz viac. Súdy už vnímajú existenciu alternatívnych orgánov na riešenie sporov, a vysporiadávajú sa s tým tak, že nie sú právomocné na prerokovanie sporu. Procesnoprávny následok je zastavenie konania a spomínané postúpenie veci komore. Čo je podstatné povedať je to, že Zákon o športe stanovil a stanovuje právomoc komory širšie ako v prípade Komory FIFA DRC, ktorá prerokuváva výlučne zamestnanecké spory medzi hráčmi a klubmi, prípadne medzi klubmi navzájom. Dostáva sa tu do konfliktu národná legislatíva a optika FIFA. Národnú legislatívu však rešpektujú aj FIFA a UEFA, pretože musia. Následkom je, že SFZ musí voliť také nastavenie fungovania komory pre riešenie sporov, ktoré je v súlade prioritne s národnou legislatívou, pretože v prípade nesúladu by ohrozil financovanie zväzu z verejných rozpočtov. Táto pozícia je tlmočená aj voči FIFA zo strany SFZ, my si nemôžeme dovoliť porušovať zákony Slovenskej republiky rešpektovaním pravidiel FIFA. “
ONLINE:
Rozhovor je dostupný na stránke: https://loss.sk/s-jaroslavom-collakom-aj-o-ulohach-a-vplyve-hracskych-asociacii-k-rieseniu-sporov-vo-futbale/
