Naša advokátska kancelária v mene klienta podala na Ústavný súd Slovenskej republiky podanie do konania sp. zn. PL ÚS 19/23 podanie známe v euróspkej ústavnej doktríne známe ako „priateľ súdu“. Ide o podanie, v ktorom náš klient doručoval Ústavnému súdu Slovenskej republiky okrem (i) ostatnej právnej argumentácie aj (ii) podrobnú analytiku viac ako 250 000 exekučných konaní a ich úspešnosti, vymožiteľnosti nárokov a efektivity vymáhacej fázy po tom, čo zákonodarca zaviedol tzv. „náhodné prideľovanie“ exekútora prostredníctvom súdu v Banskej Bystrici.

Podanie „amicus curiae“ sa využíva v prípade, ak je predmet konania pred najvyššou ústavnou autoritou kontextovo výrazne spätý s verejným záujmom, ktorý sa dotýka nielen účastníkov konania, ale aj širokej verejnosti či subjektov práva všeobecne. Amicus curiae môže do konania podať aj subjekt, ktorý nie je účastníkom konania, ale meritum veci sa ho môže týkať.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na ústavný prieskum časti exekučného poriadku (upravujúcej náhodné prídeľovanie exekútorov) otvára viaceré úskalia predmetnej témy, ktorej sme sa podrobne venovali v podaní, ktoré sme viacvrstvovo rozčlenili do viacerých podtém. Je prirodzené, že náhodný výber exekútorov cez kauzálne príslušný súd v Banskej Bystrici vytvára (i) nemožnosť oprávneného vybrať si exekútora podľa svojho výberu a preferencie, a rovnako naráža v (ii) otázke statusu samotného exekútora – ktorý je považovaný za podnikateľa, hoci štát limituje jeho príjmy a generálne, vylučuje podnikateľskú činnosť.

VŠEOBECNE Z PODANIA:

I. Inštitút amicus curiae – teda „priateľ súdu“ – nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky výslovne upravený v žiadnom procesnom predpise.
II. Paralely a analógie môžeme vidieť v ustanovení § 44 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“).
III. Predmetné ustanovenie umožňuje, aby Európska komisia alebo Protimonopolný úrad SR v konaní pred správnym súdom z vlastnej iniciatívy (okrem procesných situácií podania stanoviska aposkytnutia informácie) predložili svoje stanovisko / pripomienky ako amicus curiae. Procesnoprávna úprava týmto zákonným uchopením umožňuje, aby aj tretí subjekt, ktorý nie je účastníkom konania mohol súdu poskytnúť nezáväzné stanovisko, informácie, alebo odborné argumenty k otázkam, ktoré sú predmetom súdneho rozhodovania. Nejde o procesný vstup do konania v postavení účastníka. Ide o prezentovanie nezávislého stanoviska vzhľadom na predmet konania a jeho prienik do širších celospoločenských otázok, ktorým je v tomto prípade oblasť hospodárskej súťaže.
IV. Aj keď je tento inštitút v slovenskom práve výslovne upravený len v rámci správneho súdnictva a v spojitosti s agendou hospodárskej súťaže, jeho zakotvenie preukazuje, že slovenský právny poriadok pozná inštitút amicus curiae ako formu vyjadrenia tretej osoby do súdneho konania.
V. Vo vyššie označenom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky je napadnutá časť právneho poriadku Slovenskej republiky, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje interpersonálne, ekonomické, právne hmotnoprávne, ale aj právne procesnoprávne vzťahy medzi subjektmi práva.
VI. Problematika ústavnosti časti právneho poriadku Slovenskej republiky prejednávaná vo vyššie uvedenom konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej aj len „ÚSSR“) nie je problematikou singulárnou, ale je problematikou mnohovrstvovou, ktorá sa dotýka množstva najrôznejších právnych entít.
VII. Jednou z dotknutých entít je aj podávateľ tohto amicus curiae ….. teda klient, avšak – konanie pod vyššie uvedenou spisovou značkou pozícia a status nášho klienta presahuje argumentom verejného záujmu.
VIII. Verejný záujem vo svojej komplexnej judikatúre popísal ÚSSR v mnohých nálezoch a rozhodnutiach, vždy s prirodzeným „odvetvovým“ či „sekčným“ kontextom vzhľadom na prejednávanú vec. Nie je potrebné verejný záujem v tomto podaní definovať odkazmi na rozsiahlu judikatúru ÚSSR, konajúcemu súdu je táto známa z jeho činnosti.
IX. V zmysle uvedeného, bez nutnosti citácie vlastnej judikatúry ÚSSR je možné konštatovať, že verejný záujem na konkrétnej veci prejednávanej ústavným súdnictvom je daný tam, kde sa predmet či meritum posudzovania netýka postavenia výlučne zúčastnených strán konania (inter partes). Dotknuté hodnoty tvoria podľa názoru podávateľa tohto podania základné, materiálne jadro ústavy a jej vnútorného obsahu.

OBSAH AMICUS CURIAE:

  • VŠEOBECNÝ ÚVOD
  • DOTKNUTÁ PROBLEMATIKA – GENERÁLNE
  • NIEKTORÉ ANALYTICKÉ DÔSLEDKY AKTUÁLNEHO STAVU VYMÁHACEJ FÁZY AKO SÚČASTI PRÁVA NA PRÍSTUP K SÚDNEJ A INEJ PRÁVNEJ OCHRANE
  • ANALÝZA EFEKTÍVNOSTI EXEKÚTORSKÝCH ÚRADOV 2025 – REALIZOVANÁ ASINS ZA OBDOBIE 01.01.2018 – 31.12.2024
  • NEURALGICKÉ BODY POSUDZOVANEJ ZÁKONNEJ ÚPRAVY VRÁTANE ŠIRŠÍCH KONTEXTOV PROBLEMATIKY
  • DOPAD AKTUÁLNEHO SYSTÉMU VYMÁHACIEHO KONANIA NA PRÁVNY ŠTÁTU A DOKTRÍNU RULE OF LAW
  • NÁSLEDKY AKTUÁLNEHO STAVU K EFEKTIVITE EXEKÚTORSKEJ ČINNOSTI EXEKUČNÁ ČINNOSŤ AKO PODNIKANIE
  • PRÁVNY RÁMEC
  • ARGUMENT SLOBODNÉHO VÝBERU EXEKÚTORA
  • NORMATÍVNA INGERENCIA ŠTÁTU A POPRETIE SLOBODY PODNIKANIA EXEKÚTORA
  • NESTRANNOSŤ A NEZÁVISLOSŤ EXEKÚTORA AKO ARGUMENT PRE ZAVEDENIE NÁHODNÉHO VÝBERU
  • ÚSTAVNÁ OCHRANA VLASTNÍCKEHO PRÁVA PODĽA ČL. 20 ODS. 1 ÚSTAVY SR
  • ZÁVER

KONTEXTY:

Veríme, že aj nami podané podanie prispeje k výživnej plenárnej diskusii pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky o problematickosti zákonnej úpravy náhodného prideľovania exekútorov oprávneným. Naše presvedčenie, že zákonná úprava je (i) rozporná s Ústavou, (ii) právami oprávnených a aj (iii) samotných exekútorov obsah podaného podania zreteľne potvrdzuje.