Advokátska kancelária ČOLLÁK & PARTNERI pokračuje v analytickej činnosti vo vzťahu ku súkromnej akadémii a jej činnosti vykonávanej na košickom letisku, ktorá je podľa verejne dostupných informácii prevádzkovaná obchodnými spoločnosťami Slovak Training Academy s.r.o. a Heli Company s.r.o. Vzhľadom na verejnoprávny rozmer tejto kauzy a dlhotrvajúci problém hluku a obťažovania hlukom leteckou akadémiou sídliacou na Košickom letisku, ktorá obťažovanie hlukom počas doby večera a noci dokonca sama priznáva a prosí občanov o zhovievavosť (https://www.teraz.sk/spravy/kosice-sta-upozornuje-obyvatelov-na/533934-clanok.html), advokátska kancelária v spolupráci so svojimi klientmi vykonáva v poslednom období aj podrobnú analytiku letových trás tejto akadémie. 

Z obsahu doteraz vykonaného výskumu je zrejmé, že všetky heliporty na území mesta Košice disponujú posúdením vplyvov na životné prostredie EIA.

SMERNICA 2002/49/EC EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku upravuje otázky riadenia a obmedzovania vplyvov na životné prostredie práve environmentálnym hlukom. Zo smernice vyberáme:

  • Táto smernica musí platiť pre environmentálny hluk, ktorému sú ľudia vystavení najmä v stavebných oblastiach, vo verejných parkoch alebo iných tichých oblastiach v aglomerácii, v tichých oblastiach v otvorenej krajine, v blízkosti škôl, nemocníc a iných budov a oblastí citlivých na hluk.
  • „environmentálny hluk“ znamená nežiaduci alebo škodlivý vonkajší hluk vytvorený ľudskými činnosťami, vrátane hluku emitovaného dopravnými prostriedkami, cestnou dopravou, železničnou dopravou, leteckou dopravou a z takých miest priemyselnej činnosti, ako sú tie, ktoré sú definované v prí- lohe I k smernici Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
  • „škodlivé účinky“ znamená negatívne účinky na ľudské zdravie
  • „posudzovanie“ znamená akúkoľvek metódu pou- žitú na výpočet, predpoklad, odhad alebo meranie hodnoty hlukového indikátora alebo súvisiacich škodlivých účinkov
  • „Ldvn“ (hlukový indikátor deň-večer-noc) znamená hlukový indikátor pre celkové obťažovanie, ako je ďalej definované v prílohe I
  • „Ldeň“ (hlukový indikátor deň) znamená hlukový indikátor pre obťažovanie počas dňa, ako je ďalej definované v prílohe I
  • „Lvečer“ (hlukový indikátor večer) znamená hlukový indikátor pre obťažovanie počas večera, ako je ďalej definované v prí- lohe I
  • „Lnoc“ (hlukový indikátor nočnej doby) znamená hlukový indikátor pre poruchy spánku, ako je ďalej definované v prí- lohe I
  • „väčšie letisko“ znamená civilné letisko určené členským štá- tom, ktoré má viac ako 50 000 pohybov za rok (pohyb je vzlet alebo pristátie) okrem tých, ktoré sú čisto na účely tréningu na ľahkých lietadlách (košické letisko: 700 000 ročne – bližšie pozri: https://cestovanie.sme.sk/c/1866572/novy-terminal-zvysi-kapacitu-letiska-na-700-tis-cestujucich.html
  • „hluková mapa“ znamená prezentáciu údajov o existujúcej alebo predpokladanej hlukovej situácii z hľadiska hlukového indikátora, indikačných porušení akejkoľvek prislúchajúcej platnej limitnej hodnoty, počtu ľudí ovplyvnených v určitej oblasti, alebo počtu obydlí vystavených určitým hodnotám hlukového indikátora v určitých oblastiach
  • „verejnosť“ znamená jednu alebo viac fyzických alebo práv- nických osôb v zhode s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou, ich združenia, organizácie alebo skupiny.

Členské štáty musia zabezpečiť, že najneskôr 30. júna 2007 boli strategické hlukové mapy ukazujúce situáciu v predošlom kalendárnom roku vytvorené, a ak je to vhodné, schválené prí- slušnými orgánmi pre všetky aglomerácie s viac ako 250 000 obyvateľmi a pre všetky väčšie cesty, ktoré majú viac ako šesť miliónov prejazdov vozidiel za rok, väčšie železničné trate, ktoré majú viac ako 60 000 prejazdov vlakov za rok a väčšie letiská v rámci ich území.

Členské štáty musia uplatniť hlukové indikátory Ldvn a Lnoc, ako je uvedené v prílohe I pre prípravu a revíziu strategických hlukových máp v zhode s článkom. 

Slovenská republika si nesplnila záväzky vyplývajúce z predmetnej smernice, čoho následkom je takmer absolútna absencia strategických hlukových máp a. vytvárania opatrení na znižovanie environmentálneho hluku. V zmysle uvedeného Európska Komisia zažalovala Slovenskú republiku (https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/europska-komisia-zaluje-slovensko-kvoli-environmentalnemu-hluku/).
 
V tejto súvislosti sa obrátime na Vládu Slovenskej republiky, ako aj na orgány Európskej únie, aby preverili nekonanie štátnych orgánov na úseku vytvárania strategických hlukových máp, na úseku nekonanie voči environmentálnemu smogu, ktorému sú vystavovaní občania Košíc aj činnosťou predmetnej leteckej akadémie. Nie je v právnom štáte akceptovateľný stav, kedy súkromná letecká akadémia dokonca cestou mestskýh častí a obcí verejne deklaruje, že bude porušovať nočný kľud, produkovať environmentálny hluk, a takýto pôvodca hluku žiada verejnosť o pochopenie.
 

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – MÁJ 2020 

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – JÚN 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – JÚL 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – AUGUST 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – SEPTEMBER 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – OKTÓBER 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – NOVEMBER 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – DECEMBER 2020

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – JANUÁR 2021

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – FEBRUÁR 2021

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – MAREC 2021

VIZUALIZÁCIA HLUKOVÉHO SMOGU – ENVIRONMENTÁLNEHO HLUKU A LETOV LETECKEJ AKADÉMIE SÍDLIACEJ NA KOŠICKOM LETISKU – 1.-18.APRÍL 2021

KVANTIFIKÁCIA LETECKEJ ČINNOSTI LETECKEJ AKADÉMIE SLOVAK TRAINING ACADEMY – OBDOBIE 5/2020 – 2021

PRINCÍP PREDBEŽNEJ OPATRNOSTI PRI POSUDZOVANÍ VPLYVOV ČINNOSTÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE A ZDRAVIE OBYVATEĽSTVA:

Princíp predbežnej opatrnosti patrí rovnako ako princíp prevencie medzi „novšie“ a „modernejšie“ spomedzi princípov práva životného prostredia. V medzinárodných dokumentoch sa začal objavovať až v polovici osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Vo svojich počiatkoch bol spájaný predovšetkým s ochranou životného prostredia, no neskôr našiel svoje miesto aj v oblasti ochrany zdravia, prípadne v oblastiach kombinujúcich oba aspekty. Princíp predbežnej opatrnosti bol z politického hľadiska po prvýkrát zadefinovaný v roku 1992 v rámci Deklarácie o životnom prostredí a rozvoji z Rio de Janeiro (Svetová konferencia o ochrane životného prostredia). V tom istom roku bol v Európe zakomponovaný do Maastrichtskej zmluvy, a preto sa dá povedať, že už od začiatku rokov 1990 je súčasťou acquis communautaire. Najznámejšia z definícií je obsiahnutá práve v zmienenej Deklarácii o životnom prostredí a rozvoji z Rio de Janeiro. Tento princíp je definovaný v zásade 15 Deklarácie: „Štáty budú za účelom ochrany životného prostredia v rámci svojich schopností široko uplatňovať prístup predbežnej opatrnosti. Tam, kde hrozí vážna ujma alebo nenapraviteľná škoda, nesmie byť nedostatok vedeckej istoty zneužitý pre odklad efektívnych opatrení, ktoré by mohli zabrániť poškodeniu životného prostredia.“
 
Podľa právnej teórie podstatou princípu predbežnej opatrnosti je teda povinnosť v prípadoch, keď nie je v rámci rozhodovacieho procesu k dispozícii dostatočné množstvo presných a jednoznačných infor­mácií o možných dôsledkoch rozhodnutí pre životné prostredie, rozhodnúť vždy v prospech životného prostredia. To znamená, že v pochybnostiach o možných dôsledkoch rozhodnutia sa nemožno spolie­ hať na to, že tieto negatívne následky nenastanú, ale naopak, predpokladať, že k nim dôjde. Pokiaľ by takéto rozhodnutie bolo v prospech zamýšľanej činnosti v uvedenej situácii predsa len vydané, musia mu vždy predchádzať opatrenia, ktoré by vzniku negatívnych dôsledkov pre životné prostredie zabrá­ nili alebo aspoň minimalizovali na najnižšiu možnú mieru.
Tento princíp vychádza z uvedomenia si, že v dôsledku významného rozvoja vedy a techniky, určité ľudské činnosti, ak by neboli pod kontrolou, by mohli mať škodlivý vplyv veľkého rozmeru na životné prostredie alebo na zdravie obyvateľstva, a tým viesť k nezvratným škodám. Vedie k „opatrnému“ prístupu v situáciách poznačených neistotou vo vzťahu k účinkom súvisiacich s určitými činnosťami.
 
Za zmienku stojí aj definícia, ktorá bola výsledkom stretnutia amerických akademikov na konferencii v štáte Wisconsin v roku 1998: „Ak aktivita predstavuje hrozbu poškodenia ľudského zdravia či život­ ného prostredia, mali by byť prijaté opatrenia v duchu predbežnej opatrnosti, a to i v prípade, že vzťah príčiny a následku nie je plne vedecky potvrdený.“ Akademici na tomto stretnutí sa zhodli aj na potrebe v tomto prípade presunúť dôkazné bremeno na osobu, ktorá predmetnú aktivitu navrhuje. V jeho rámci musia byť preskúmané všetky alternatívy, ktoré prichádzajú do úvahy – vrátane zdržania sa navrhovanej aktivity.
Ako už bolo spomenuté vyššie, princíp predbežnej opatrnosti má ideovo veľmi blízko k princípu prevencie, keďže oba smerujú k zabráneniu určitého škodlivého následku. Nemožno si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v zásade v určitosti rizika potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa považuje takéto riziko za preukázané, uplatní sa princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia. Avšak v prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané a to z dôvodu vyššie zmienenej vedeckej neistoty (alebo inými slovami v prípade, kedy vzťah príčiny a škodlivého následku nie je úplne preukázaný), bude sa uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti (bližšie pozri: https://viaiuris.sk/wp-content/uploads/2020/04/Analýza-vybraných-aspektov-fungovania-a-výkonu-štátnej-správy-starostlivosti-o-životné-prostredie_2020.pdf?fbclid=IwAR0j7Fs9T_glzzo_WAcEnJnTlvlzQzEVmHvY4BkvuofeFw4I-VQrHm34fJ0 )