Športové kluby v novom zákone o športe – čo prináša nový zákon o športe?

Hneď na úvod si musíme položiť zásadnú otázku: Čo prináša zákon o športe pre športové kluby?

V Zbierke zákonov Slovenskej republiky bol dňa 30. decembra 2015 pod číslom 440/2015 Z.z. publikovaný zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon”), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2016. Nový zákon nanovo upravuje aj postavenie športových klubov ako významnej záujmovej skupiny v športe. Zákon o športe je postavený na koncepte, že športový klub rovnako ako športovec sú základom pre vykonávanie športu, a pre samotnú organizáciu športového odvetvia. Športový klub vytvára pre športovcov čo najlepšie podmienky pre vykonávanie športu, a preto je primerané priznať mu postavenie základnej inštitucionálnej bunky moci v športe, ktorú uplatňuje prostredníctvom zástupcu športového klubu v rámci národného športového zväzu, ktorému štát novým zákonom o športe zveril zodpovednosť za rozvoj príslušného športu na Slovensku v súlade s ustanoveným verejným záujmom v športe (§ 3 zákona o športe).

V ľudskej spoločnosti sa najlepšie rozvíjajú tie oblasti, v ktorých sa podarí nájsť pomyselnú rovnováhu dotknutých práv, záujmov, vzťahov a hodnôt. Pri snahe o nastavenie takejto rovnováhy v športe je názor športových klubov ako významnej záujmovej skupiny v oblasti športu nepochybne potrebný a dôležitý. Aj za účelom uvedeného predkladá autor tohto príspevku stručné zhrnutie postavenia a statusu športového klubu v zmysle Zákona o športe.

K samotnému obsahu zákona o športe z pohľadu športových klubov:

1.KTO JE TO ŠPORTOVÝ KLUB?

Športové kluby sú najpočetnejším druhom športových organizácií, preto sa naň vzťahujú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo všeobecnej úpravy športových organizácií uvedené v § 8 až 14 zákona o športe a osobitná právna úprava uvedená v § 15 zákona. Dá sa teda jednoznačne tvrdiť, že jeho

• predmetom činnosti alebo cieľom činnosti je športová činnosť; športovou organizáciou nie je orgán verejnej správy. (predmet činnosti športovej organizácie)
• vytvára vhodné podmienky na vykonávanie športu, organizovanie súťaží a na prípravu a účasť jednotlivcov alebo družstiev v súťaži.

Netreba zabudnúť, že zákonodarca sa snažil unifikovať právnu formu športových klubov, ale zároveň reagovať na aktuálne požiadavky praxe. Zákonodarca preto ustanovil v ustanovení § 15 ods. 2 ZoŠ, že “na účely účasti v súťaži, disciplinárne účely a účely riešenia sporov sa za športový klub považuje aj združenie osôb na základe zmluvy o združení, ak má určeného zodpovedného zástupcu.” Športovým klubom je preto pre účely účasti súťažiach v určitých prípadoch aj zmluva o združení. Ide predovšetkým o mnohé mestské ligy, či iné súťaže organizované na princípe združenia sa členov istého tímu za účelom účasti v súťaži.

2. KTORÉ ZÁKONNÉ POJMY POTREBUJE POZNAŤ ŠPORTOVÝ KLUB?

Zákon o športe prináša pre športové kluby mnohé pojmy, ktorými zákonodarca charakterizoval nosné činnosti a nosné oblasti, v ktorých športové kluby v podmienkach Slovenskej republiky vykonávajú svoju činnosť. Prinášame prehľad tých najvýznamnejších:

Na účely zákona o športe sa rozumie:

• športovou činnosťou /§ 3 písm. a)/ vykonávanie, organizovanie, riadenie, správa, podpora alebo rozvoj športu,
• vrcholovým športom /§ 3 písm. b)/ sústavná príprava športovca s cieľom dosiahnuť vrcholový športový výsledok v súťaži a jeho účasť v medzinárodnej súťaži alebo v najvyššej národnej súťaži,
  • (t.j. za vrcholový šport bude považované vykonávanie športu na najvyšších celoslovenských/národných majstrovských súťažiach a medzinárodných súťažiach, pričom športovci súťažiaci na týchto  súťažiach sa budú považovať za “vrcholových športovcov”. V športoch, najmä individuálnych, v ktorých sa na majstrovskej súťaži zúčastňujú spoločne s najlepšími športovcami aj nižšie výkonnostné kategórie športovcov, národný športový zväz určí výkonnostné limity, po splnení ktorých sa športovec považuje za vrcholového športovca, resp. za vrcholových športovcov sa považujú športovci, ktorí sú členmi športovej reprezentácie).
• zoznamom najvýkonnejších športovcov /§ 3 písm. d)/ zoznam športových reprezentantov v kategórii dospelých a talentovaných športovcov zostavený na základe výkonnostných kritérií,
  • (rebríček športovcov v kategóriách mládeže i dospelých športovcov bude zostavený na základe výkonnostných kritérií určených všeobecne záväzným právnym predpisom – nariadením vlády SR /§ 55 ods. 2 písm. b) zákona/, keďže rebríček bude relevantný pre zaraďovanie športovcov do rezortných športových stredísk /§ 3 písm. c) prvý bod/, ktoré sú v pôsobnosti 3 rôznych rezortov MV SR, MO SR a MŠVVaŠ SR.
• športom pre všetkých /§ 3 písm. e)/ šport určený pre obyvateľstvo vykonávaný organizovane alebo neorganizovane na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu,
• mládežou /§ 3 písm. n)/ športovci do 23 rokov veku; ak ide o športovca zúčastneného v súťaži, do skončenia súťažného obdobia, v ktorom dovŕšil 23 rokov veku,
  • (t.j. napr. ak športovec dovŕšil 23 rokov začiatkom súťažného ročníka dlhodobej majstrovskej súťaže, ktorá sa uskutočňuje v období jeseň/jar, za mládež sa športovec považuje až do konca súťažného ročníka, bez ohľadu na to, že tento súťažný ročník sa skončí až v nasledujúcom kalendárnom roku, v ktorom športovec dovŕši 24 rokov.
• súťažou /§ 3 písm. g)/ organizované vykonávanie športu podľa pravidiel určených športovou organizáciou, ktorého cieľom je dosiahnutie športového výsledku alebo porovnanie športového výkonu,
• pravidlami súťaže /§ 3 písm. i)/ pravidlá pre konkrétnu súťaž určené jej organizátorom, ktorých súčasťou sú najmä
  • podmienky účasti jednotlivcov alebo podmienky účasti družstiev v súťaži,
  • športové pravidlá, podľa ktorých sa bude súťažiť a
  • spôsob riešenia sporov vzniknutých v súvislosti s účasťou na súťaži,
  • integritou športu /3 písm. j)/ princípy zaručujúce prirodzenú neistotu a nepredvídateľnosť priebehu a výsledku súťaže a rovnaké pravidlá a podmienky pre účastníkov súťaže pred začiatkom súťaže a počas celého priebehu súťaže,
• príslušnosťou k športovej organizácii /§ 3 písm. k)/ príslušnosť založená
  • účasťou v súťaži za športovú organizáciu,
  • účasťou v súťaži organizovanej alebo riadenej športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
  • účasťou na organizovaní alebo na riadení súťaže športovou organizáciou alebo inou právnickou osobou ňou poverenou organizovaním alebo riadením súťaže,
  • registráciou za športovú organizáciu,
  • športovou reprezentáciou,
  • členským vzťahom alebo dobrovoľníckym vzťahom k športovej organizácii,
  • zmluvným vzťahom so športovou organizáciou, ktorého predmetom je športová činnosť, ak ide o športovca alebo športového odborníka,
  • účasťou na riadení a správe športovej organizácie,
  • účasťou na príprave na súťaž a na súťaži ako sprievodný personál športovca alebo družstva,
  • príslušnosťou k inej športovej organizácii, ktorá je členom športovej organizácie, (inak povedané, ak má športovec príslušnosť ku športovému klubu, ktorý je členom športového zväzu, má športovec príslušnosť aj k tomuto športovému zväzu
• zdrojovou evidenciou evidencia športovej organizácie, v ktorej údaj o fyzickej osobe alebo o právnickej osobe vznikol,
  • (napr. evidencia v IS národného športového zväzu)
• zverejnením zverejnenie údajov v informačnom systéme športu,
• zapísaním zápis údajov, zápis zmeny údajov a výmaz údajov o fyzických osobách v športe a právnických osobách v športe do informačného systému športu.

3. ŠPORTOVÝ KLUB A INFORMAČNÝ SYSTÉM SLOVENSKÉHO ŠPORTU: ZÁKLADNÉ POZNATKY

Ak sme na začiatku tohto príspevku uviedli, že športový klub sa v zmysle ZoŠ považuje za športovú ogranizáciu, potom sa na športový klub vzťahujú všetky zákonné ustanovenia, ktoré normujú tento typ subjektu. V ustanovení § 8 ZoŠ uvádza, že športová organizácia sa povinne zapisuje do registra právnických osôb v športe v IS športu vedenom na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu. Športová organizácia vedie zdrojovú evidenciu osôb s jej príslušnosťou (spravidla je vedená v informačnom systéme národného športového zväzu alebo národnej športovej organizácie).

3.1 ZVEREJNENIE ZMLUVNÝCH VZŤAHOV ŠPORTOVÉHO KLUBU:

Športová organizácia, ktorá uzavrela so športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvu o amatérskom vykonávaní športu alebo zmluvu o príprave talentovaného športovca, je povinná do 30 dní od uzavretia zmluvy predložiť zmluvu na účely jej vedenia v evidencii zmlúv a dohôd vedenej národným športovým zväzom alebo športovou organizáciou, ktorej je členom.

3.2. ŠPORTOVÝ KLUB A ZDROJOVÁ EVIDENCIA ŠPORTOVCOV:

Športový klub má povinnosť evidovať profesionálneho a amatérskeho športovca v zdrojovej evidencii.

4. ŠPORTOVÝ KLUB AKO PRIJÍMATEĽ VEREJNÝCH PROSTRIEDKOV:

Športová organizácia – teda aj športový klub, môže byť prijímateľom verejných prostriedkov v prípade, ak spĺňa predpoklady ustanovené v ustanovení § 66 ZoŠ.

4.1 ŠPORTOVÝ KLUB vo forme OBČIANSKEHO ZDRUŽENIA A ČLENSKÉ POPLATKY:

Novou povinnosťou športových organizácií s právnou formou občianskych združení, ale pozor – iba tých, ktoré sa stanú prijímateľom verejných financií je povinnosť vyberať od svojich členov členské. Podľa názoru zákonodarcu to je legitímny nástroj, ktorý dokáže motivovať členov športových organizácií byť aktívne zapojení do jej činnosti, a zúčastňovať sa jej aktivít. Je samozrejmé, že športové organizácie si môžu výšku členského upraviť podľa svojho uváženia.

Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia a je prijímateľom verejných prostriedkov, vyberá od svojich členov ročný členský príspevok na svoju činnosť.

4.2 ŠPORTOVÝ KLUB A RIADNA ÚČTOVNÁ ZÁVIERKA OVERENÁ AUDÍTOROM:

Túto povinnosť má športový klub v prípade, ak je športový klub prijímateľom verejných prostriedkov a ak spĺňa v zákone uvedené podmienky:

• Ustanovenie § 9 ods. 4 až 7 ZoŠ:
  • Športová organizácia, ktorá má právnu formu občianskeho združenia, a je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná mať riadnu účtovná závierku a výročnú správu overenú audítorom, ak
    • príjem verejných prostriedkov v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahne 100 000 eur, alebo
    • všetky príjmy športovej organizácie v účtovnom roku, za ktorý je ročná účtovná závierka zostavená, presiahnu 400 000 eur.

Výročná správa obsahuje:

• prehľad vykonávaných činností a projektov,
• prehľad dosiahnutých športových výsledkov,
• ročnú účtovnú závierku, zhodnotenie základných údajov v nej obsiahnutých a výrok audítora k ročnej účtovnej závierke, ak bol vykonaný jej audit,
• prehľad výnosov podľa zdrojov a ich pôvodu,
• meno, priezvisko fyzických osôb a názov, sídlo a identifikačné číslo právnických osôb, ktorým športová organizácia poskytla zo svojho rozpočtu prostriedky prevyšujúce v súčte sumu 5 000 eur a účel, na ktorý boli tieto prostriedky určené,
• prehľad nákladov športovej organizácie a osobitne prehľad nákladov na prevádzku športovej organizácie, mzdové náklady, náklady na odmeny a náhrady výdavkov podľa osobitného predpisu,[8]
• stav a pohyb majetku a záväzkov,
• návrh na použitie zisku alebo vyrovnanie straty,
• zmeny vykonané v zakladajúcom dokumente a iných predpisoch,
• zmeny v zložení orgánov,
• ďalšie údaje podľa predpisov športovej organizácie.

Ak športová organizácia podľa odseku 4 je zakladateľom alebo spoločníkom obchodnej spoločnosti a má podiel na obchodnej spoločnosti alebo akcie obchodnej spoločnosti, výročná správa športovej organizácie obsahuje aj údaje podľa odseku 5 o tejto obchodnej spoločnosti.

Výročná správa sa vypracúva v termíne určenom najvyšším orgánom športovej organizácie alebo v termíne určenom zakladajúcim dokumentom, najneskôr do šiestich mesiacov od skončenia účtovného obdobia. Výročná správa musí byť do 15 dní po prerokovaní najvyšším orgánom športovej organizácie zverejnená a uložená v registri účtovných závierok podľa osobitného predpisu,[9] najneskôr do 31. júla nasledujúceho kalendárneho roka po skončení účtovného obdobia.

5.ŠPORTOVÝ KLUB AKO ŠPORTOVÁ ORGANIZÁCIA:

Športový klub je v zmysle zákona o športe športovou organizáciou, a preto sa na neho vzťahujú aj povinnosti stanovené pre športové organizácie jednak v ustanovení § 8, a aj hospodárenie v rozsahu § 9.

Medzi tieto povinnosti patrí:

• klub sa povinne zapisuje do registra právnických osôb
• klub vedie zdrojovú evidenciu osôb z jej príslušnosťou
• v prípade uzavretia zmluvy o profeisonálnom vykonávaní športu, zmluvu o amatérskom vykonávaní športu a zmluvu o prípade talentovaného športovca musí klub zmluvu do 30 dní predložiť národnému športovému zväzu do evidencie zmlúv a dohôd
• Zo zasadnutia najvyššieho orgánu športovej organizácie a konania volieb do orgánov športovej organizácie sa vyhotovuje zápisnica, ktorú športová organizácia uchováva po čas určený zakladajúcim dokumentom, ktorý nesmie byť kratší ako šesť rokov.
• zabezpečiť vo svojej pôsobnosti dodržiavanie pravidiel Svetového antidopingového programu, opatrení proti manipulácii priebehu a výsledkov súťaží a iných opatrení proti negatívnym javom v športe vyplývajúcich z medzinárodných predpisov a rozhodnutí a
• upraviť vo svojich predpisoch negatívne javy podľa písmena a) ako závažné disciplinárne previnenia.
• Ak sa na výkon športovej činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť, športová organizácia je povinná zabezpečiť vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom.
• Športová organizácia má právo udeľovať súhlas na použitie obrazových, zvukových a obrazovo-zvukových prenosov a záznamov zo súťaží a iných podujatí, ktoré organizuje.
• Športová organizácia, ktorá organizuje súťaž, má výlučné právo na označenie súťaže názvom, nezameniteľným obrazovým symbolom, nezameniteľným zvukovým signálom a výlučné právo využívať toto označenie.

6. ŠPORTOVÝ KLUB A KONTROLÓR – KEDY HO MUSÍ ŠPORTOVÝ KLUB ZRIADIŤ?

Športový klub je športová organizácia, a preto pre klub platí povinnosť za splnenia istých podmienok zriadiť pozíciu kontrolóra.

• Ustanovenie § 10 ZoŠ:
  • Športová organizácia, ktorá je prijímateľom verejných prostriedkov, je povinná vytvárať podmienky na nezávislý výkon vnútornej kontroly. Ak športová organizácia má dve bezprostredne po sebe nasledujúce účtovné obdobia príjem prostriedkov zo štátneho rozpočtu presahujúci 50 000 eur ročne, je povinná zriadiť a obsadiť funkciu kontrolóra najneskôr do 30. júna nasledujúceho roka.
  • Športová organizácia, ktorá má funkciu kontrolóra podľa odseku 1, je povinná mať zriadenú a obsadenú funkciu kontrolóra počas obdobia, v ktorom je prijímateľom prostriedkov zo štátneho rozpočtu.

Podmienky, ktoré musí klub pri vytvorení kontrolóra splniť sú stanovené v ustanveniach §§ 11-14.

7. ŠPORTOVÝ KLUB A MONITOROVANIE ŠPORTOVCA:

Zákonodarca upravil praktickú oblasť monitorovania športovca športovým klubom, pričom zlegalizoval situácie, kedy je športovec monitorovaný za konkrétnym účelom. Účelom však môže byť iba posudzovanie športového výkonu športovca, prípravy športovca alebo majetkového zhodnotenia záznamov športovou organizáciou.

• Ustanovenie § 4 ods. 6 a 7 ZoŠ:
  • Pri vykonávaní športu môže byť športovec bez jeho súhlasu monitorovaný športovou organizáciou, ku ktorej má príslušnosť, ak § 90 ods. 5 neustanovuje inak. Z monitorovania môžu byť vyhotovované obrazové, zvukové, obrazovo-zvukové záznamy a záznamy o fyzickej výkonnosti športovca. Záznamy z monitorovania uchováva športová organizácia, ku ktorej má športovec príslušnosť, najviac dvanásť rokov odo dňa ich vyhotovenia.

Monitorovanie športovca podľa odseku 6 je možné iba na účely posudzovania športového výkonu športovca, prípravy športovca alebo majetkového zhodnotenia záznamov športovou organizáciou. Použitie záznamov nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami športovca, a nesmie bezdôvodne zasahovať do jeho práva na ochranu súkromia nad rámec nevyhnutný na dosiahnutie účelu monitorovania a zaznamenávania športového výkonu športovca. Takto definovaný účel monitorovania športovca by si mali kluby a športovci zadefinovať priamo v zmluve (odporúčanie).

8. ŠPORTOVÝ KLUB A VOĽNÝ POHYB ŠPORTOVCOV:

Návrh zákona o športe zavádza normatívne nové, zásadné zákonné pravidlo možnosti zmeny klubovej príslušnosti športovca, ktorá je závislá jedine od rozhodnutia konkrétneho športovca. Uvedené v zmysle zákona (ustanovenie § 5 ods. 1) platí v prípade, ak tento nevykonáva športovú činnosť pre konkrétnu športovú organizáciu na základe platného a účinného zmluvného dojednania. Takáto úprava je snahou o zabránenie nekalých praktík známych v športovom odvetví, kedy sa prestupom nezmluvných – iba registrovaným – športovcom bránilo v prestupe do inej športovej organizácie podmieňovaním udelenia súhlasu s prestupom športovca športovým klubom subjektívne vyčísleným finančným protiplnením. Pri týchto praktikách dochádzalo mnohokrát k možnosti obchádzania daňových a odvodových povinností subjektov účastných týchto aktivít, či možným – z toho plynúcim trestnoprávnym dôsledkom.

Návrh zákona o športe v tomto smere pôsobí výrazne preventívne. Samozrejme, s prihliadnutím a s nutnosťou rešpektovania osobitosti športu je potrebné umožniť subjektom organizácie a správy športového odvetvia (športové zväzy, národné športové zväzy a pod.) možnosť čiastočnej regulácie takto definovaného „voľného pohybu nezmluvných športovcov“ (ustanovenie § 5 ods. 3). Dôležitým sa javí opatrenie zákonodarcu, ktorým ustanovuje povinnosť pre športové organizácie zosúladiť svoje stanovy, alebo iné vnútorné predpisy s ustanovením § 5 ods. 2 a 3 (prechodné ustanovenia, ustanovenie § 128 ods. 1) najneskôr do 30. júna 2016.

• Ustanovenie § 5 ods. 1 ZoŠ:
  • Športovec má právo vybrať si športový klub, v ktorom bude vykonávať šport. Ak to predpisy športového zväzu nevylučujú, športovec môže vykonávať šport súčasne vo viacerých športových kluboch.

Je teda zrejmé, že ak je niektorý hráč pre klub natoľko dôležitý, že klub má evidentný záujem na tom, aby z klubu tento hráč neodišiel na základe svojho slobodného rozhodnutia, bude pre klub lepšie, ak s ním uzavrie niektorú zmluvu vybratú spomedzi zmluvných typov podľa ZoŠ. Najlepším riešením bude pravdepodobne zmluva o amatérskom vykonávaní športu.

Právo športovca podľa odseku 1 je obmedzené, ak:

• trvá právny vzťah športovca k športovému klubu založený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu, zmluvou o amatérskom vykonávaní športu, zmluvou o príprave talentovaného športovca alebo dohodou o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, alebo
• športový klub, ktorý si športovec vybral, v súlade s predpismi športového zväzu, ktorého je športový klub členom, s registráciou športovca nesúhlasí.

Športový zväz môže v záujme ochrany integrity športu v rozsahu svojej pôsobnosti obmedziť právo športovca podľa odseku 1 predpismi športového zväzu, ktorými určí

• časové obdobie počas jedného súťažného obdobia, v ktorom je zmena klubovej príslušnosti športovca obmedzená alebo zakázaná,
• podmienky pre vykonanie zmeny klubovej príslušnosti športovca počas začatého súťažného obdobia,
• podmienky zrušenia registrácie za športový klub a novej registrácie za iný športový klub

9. ŠPORTOVÝ KLUB A ZMLUVNÉ VZŤAHY SO ŠPORTOVCAMI:

Od 1.1.2016 môže športový klub vstupovať do zmluvných vzťahov so športovcami, to jednak s profesionálnymi športovcami, a jednak so športovcami amatérskymi.

S profesionálnymi športovcami môže športový klub vstupovať do nasledujúcich zmluvných vzťahov:

• na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športovej činnosti, ak športovec vykonáva športovú činnosť ktorá spĺňa znaky závislej práce – športový klub tu bude vystupovať ako zamestnávateľ a športovec ako zamestnanec
• so samostatne zárobkovo činnou osoba – ale len v prípade profesionálneho individuálneho športovca, ak tento chce uzavrieť so športovým klubom zmluvné dojednanie a špecifikovať si v ňom vzájomné práva a povinnosti.

S amatérskymi športovcami môže športový klub vstupovať do nasledujúcich zmluvných vzťahov:

• na základe zmluvy o amatérskom vykonávaní športu (ustanovenie § 47 ZoŠ), za splnenie podmienok ak
  • rozsah vykonávania športu, aj ak spĺňa znaky závislej práce, počas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku,
  • zmluva športovca nezaväzuje k účasti na príprave na súťaž alebo
  • vykonáva šport v rámci jednej súťaže alebo viacerých navzájom súvisiacich súťaží v krátkom časovom období,
• na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca,
• na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Všeobecné odporúčania pre športové kluby pre uzatváranie zmlúv v zmysle ZoŠ:

• nezabudnúť do nich zahrnúť ustanovenia §§ 32 – 33 ZoŠ (základné povinnosti športovca a športovej organizácie).
  • odporúčam v zmluve využiť jednoduchý odkaz na ustanovenia, pričom ak by mal klub a športovec záujem definovať ďalšie povinnosti, zadefinovať ich ako “ďalšie práva a povinnosti športovca/športovj organizácie”
• zahrnúť do textu oboznámenie športovca s právami a povinnosťami v zmysle § 31 ods. 1
• v prípade športovca v rokoch 15 – 18 nezabudnúť na vyjadrenie zákonného zástupcu (na zmluve, alebo na samostatnom dokumente, ktorý však musí tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy (!).
• účinnosť v zmluve nemôže byť dohodnutá na neskôr ako 12 mesiacov od jej platnosti (zväčša od podpisu).
• nezabudnúť na zákonné obmedzenie účelu monitorovania športovca v § 4 ods. 6 a 7 ZoŠ.

9.1. ŠPORTOVÝ KLUB A PREDZMLUVNÉ VZŤAHY:

Je potrebné upozorniť, že športové kluby a športovci sú viazaní aj ustanoveniami o predzmluvných vzťahoch v súlade s ustanovením §§ 31 a 34 ZoŠ. Ide predovšetkým o:

• Športový klub môže pred podpisom zmluvy od športovca požadovať vykonanie lekárskej prehliadky, pričom však náklady tejto prehliadky znáša športový klub,
• Informačná povinnosť športovca vo vzťahu k športovému klubu → právo športového klubu vyžadovať od športovca informácie o tom, či športovcovi bráni konkrétna, alebo akákoľvek skutočnosť výkonu športovej činnosti pre klub, na ktorú sa zaviaže. Prehlásenie športovca o tejto skutočnosti odporúčam umiestniť do samotnej zmluvy.
• Ak športový klub uzavrie so športovcom do 15 rokov zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, (i) podpisuje túto zmluvu aj zákonný zástupca, pričom sa vyžaduje aj (ii) povolenie príslušného inšpektorátu práce (a to tak pri /i/ športovcovi do 15 rokov alebo /ii/ staršom ako 15 rokov, ktorý neskončil základnú školskú dochádzku).
• Športový klub je povinný oboznámiť športovca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú zo zmluvného vzťahu, ktorý plánujú uzavrieť. Nebude preto zlé, ak si ustanovenie o existencii takéhoto oboznámenia zahrnú športové kluby do zmlúv uzatváraných s hráčmi.
• V prípade, ak klub uzatvára zmluvu so športovcom od 15-18 rokov veku, vyžaduje sa aj vyjadrenie zákonného zástupcu športovca formou podpisu na zmluve alebo na samostatnej listine, ktorá je súčasťou zmluvy. Nie je podstatné, či to bude vyjadrenie pozitívne alebo negatívne (teda vyjadrenie súhlasu zákonného zástupcu, alebo alebo nesúhlasu), ale účelom tejto povinnosti je, aby bol zákonný zástupca (spravidla rodič) takéhoto športovca o zmluvnom vzťahu informovaný.

10. ŠPORTOVÝ KLUB A ŠPORTOVCI BEZ ZMLÚV:

Športovec môže vykonávať šport pre športový klub aj bez zmluvy, no iba v pozícii amatérskeho športovca (ustanovenie § 4 ods. 4 písm. d). V tomto prípade si však treba uvedomiť, že takémuto športovcovi, ktorý je v prípade výkonu športovej činnosti pre klub bez zmluvy (len na základe registračného vzťahu) nepatrí právo na odmenu za vykonávanú športovú činnosť. Zákon súčasne stanovuje, čo klub môže takémuto športovcovi uhrádzať, ale za odmenu sa to považovať na strane športovca nebude.

• ustanovenie § 49 ZoŠ – Vykonávanie športu bez zmluvy
  • Športovec môže vykonávať za športovú organizáciu šport aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy.
  • Športovec podľa odseku 1 nemá za vykonávanie športu za športovú organizáciu nárok na odplatu. Za odplatu sa nepovažuje
    • náhrada preukázateľných účelne vynaložených nákladov spojených s prípravou a súťažou športovca a s tým súvisiace vecné plnenia,
    • nepeňažná odmena za športový výkon, najmä pohár, medaila alebo iná vecná cena.

11. ŠPORTOVÝ KLUB AKO PRIJÍMATEĽ SPONZORSKÉHO:

Športový klub môže byť príjimateľom sponzorského v zmysle zmluvy o sponzorstve v športe (§ 50 a nasl. NZOŠ). Klub teda na základe využitia zmluvy o sponzorstve v športe môže prijať priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej len „sponzorské“) ak je členom národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len „sponzorovaný“). Športový klub sa v tomto prípade zaväzuje umožniť sponzorovi spájať názov alebo obchodné meno sponzora alebo označenie sponzora alebo jeho výrobku so sponzorovaným a využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným.

12. ŠPORTOVÝ KLUB A NOVÝ ZÁKAZ MAJETKOVÉHO PREPOJENIA VLASTNÍCKYCH ŠTRUKTÚR V ŠPORTOVÝCH KLUBOV ÚČASTNÝCH V ROVNAKEJ SÚŤAŽI:

Zákon o športe ako moderný právny predpis zavádza do slovenského právneho poriadku na medzinárodnom športovom fóre už známy a existujúci zákaz tzv. “multiple ownership rule”. Zavedenie tohto zákonného ustanovenia si vyžadoval záujem na ochrane integrity jednotlivých športových súťaží, ako aj ochrana nepredvídateľnosti športových podujatí a športových výsledkov. Účastníci športových klubov – predovšetkým obchodných spoločností by preto pri nadobúdaní účasti v iných športových kluboch nemali zabúdať práve na obmedzenie nadobúdania účastníctva – získavania obchodných podielov v iných športových kluboch pôsobiacich v rovnakých súťažiach. Ustanovenie § 15 ods. 6 ZoŠ uvádza nasledovné:

• “Fyzická osoba ani právnická osoba nesmie mať kontrolu alebo vplyv v dvoch alebo viacerých športových kluboch, ktorých družstvá dospelých alebo dospelí jednotlivci pôsobia v tej istej súťaži, najmä nesmie súčasne byť spoločníkom, vykonávať funkciu v orgánoch alebo mať podiel na hlasovacích právach v orgánoch v takých športových kluboch, a to ani prostredníctvom ovládanej alebo ovládajúcej osoby a ani prostredníctvom holdingovej spoločnosti alebo spriaznenej osoby podľa osobitných predpisov.”

13.ŠPORTOVÝ KLUB A POVINNÉ LEKÁRSKE PREHLIADKY ŠPORTOVCOV:

Zavádza sa nová povinnosť športových klubov, aby sa (i) vrcholový športovec a (ii) talentovaný športovec s  príslušnosťou k športoveému klubu (pozri pojmy –> príslušnosť k športovej organizácii) najmenej raz ročne podrobili lekárskej prehliadke podľa ustanovenia § 5 ods. 8 ZoŠ. Túto zdravotnú spôsobilosť vrcholového športovca a talentovaného športovca na vykonávanie príslušného športu posudzuje lekár so špecializáciou v špecializačnom odbore telovýchovné lekárstvo na základe lekárskej prehliadky, ktorú vykonal. Pre športový klub je dôležité sledovať, či národný športový zväz, národná športová organizácia alebo iný organizátor súťaže predpisom alebo v pravidlách súťaže neurčil ako podmienku účasti na súťaži preukázanie zdravotnej spôsobilosti športovca na vykonávanie príslušného športu. Zdravotné výkony, ktoré sú súčasťou lekárskej prehliadky vrcholového športovca a talentovaného športovca, sa neuhrádzajú z prostriedkov verejného zdravotného poistenia;

Zákonodarca z tejto povinnosti vyčlenil amatérskych športovcov, keďžde uvádza, že amatérsky športovec, ktorý nie je vrcholovým športovcom ani talentovaným športovcom a športovec športu pre všetkých vykonáva šport na vlastnú zodpovednosť.

• Ustanovenie § 15 ods. 3 ZoŠ:
  • Športový klub je povinný zabezpečiť, aby sa vrcholový športovec a talentovaný športovec s jeho príslušnosťou vykonávajúci šport, ktorý je založený na fyzickej aktivite, najmenej raz ročne podrobil lekárskej prehliadke podľa § 5 ods. 8 na účely posúdenia ich zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie príslušného športu. Športový klub je povinný zabezpečiť, aby sa športovec s jeho príslušnosťou podrobil lekárskej prehliadke aj vtedy, ak preukázanie zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie príslušného športu určil predpisom alebo v pravidlách súťaže národný športový zväz, národná športová organizácia alebo iný organizátor súťaže ako podmienku účasti športovca na súťaži za športový klub.

14. ŠPORTOVÝ KLUB A ZÁKAZ OBMEDZENIA ČINNOSTI ŠPORTOVCA PO SKONČENÍ ZMLUVNEJ SPOLUPRÁCE:

V rozsahu uzatvárania zmlúv so športovcami by mal klub pamätať aj na to, že ZoŠ zakazuje dojednanie si takých ustanovení, ktoré by športovcovi po skončení platnosti a účinnosti zmluvy zakazovali vykonávať športovú činnosť napr. pre konkurenčný mestský športový klub, alebo definovať akékoľvek iné obmedzenie výkonu športovej činnosti.

• Ustanovenie § 31 ods. 4
  • “Zmluva medzi športovcom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie športu športovcom pre športovú organizáciu a zmluva medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu, nesmie obsahovať obmedzenie športovej činnosti po skončení ich zmluvného vzťahu.”

Takýto zákaz obmedzenia činnosti sa vzťahuje aj na športového odborníka v zmysle ustanovenia § 31 ods. 4 ZoŠ.

• “Zmluva medzi športovcom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie športu športovcom pre športovú organizáciu a zmluva medzi športovým odborníkom a športovou organizáciou, ktorej predmetom je vykonávanie činnosti športového odborníka pre športovú organizáciu, nesmie obsahovať obmedzenie športovej činnosti po skončení ich zmluvného vzťahu.”

15. ŠPORTOVÝ KLUB A ÚHRADA “VÝCHOVNÉHO” PRI PRESTUPE ŠPORTOVCA DO 23 ROKOV:

V športovej obci je známe, že pri prestupe športovca si môže uplatňovať materský klub od klubu, do ktorého prestupuje športovec istí protiplnenie za náklady spojené s výchovou športovca, samozrejme obmedzené vekom športovca – zväčša nazývané ako “výchovné”. Zákon o športe preto zavádza výchovné ako zákonný mechanizmus vyrovnania istej ekonomickej asymetrie pri prestupe mladého športovca medzi nákladmi materského klubu, ktorý ho vychoval a invsetoval do neho, oproti výhodám “hotového” hráča ktorého získava nový športový klub. Výchovné sa uhrádza pri prestupe (zmene klubovej príslušnosti športovca) za hráča do dovŕšenia 23 roku života, pričom zákon o športe charakterizuje zároveň aj systematiku a zloženie výchovného. Do výchovného sa podľa názoru predkladateľa nemajú započítavať náklady, úhradu ktorých vykonal alebo zabezpečil športovec, zákonný zástupca športovca, alebo jeho iná blízka osoba.Výchovné sa uhrádza pri zmene klubovej príslušnosti športovca do dovŕšenia 23 rokov veku športovca mimo situácie, ak športovec neuzavrie skôr svoju prvú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Uvedené ustanovenie prirodzene vytvára predpoklady, aby si športové zväzy mohli upraviť úhradu výchovného nad stanovenú aj nad hranicu 23 rokov.

• § 15 ods. 4 a 5.
  • (4) Pri zmene klubovej príslušnosti formou prestupu športovca do iného športového klubu alebo pri opätovnej registrácii športovca v tom istom športovom zväze za iný športový klub uhrádza nový športový klub výchovné športovému klubu, v ktorom bol športovec naposledy registrovaný, ak tak určujú predpisy športového zväzu; predpisy športového zväzu zároveň určia výšku výchovného alebo spôsob jej určenia. Výchovné sa uhrádza do dovŕšenia 23 rokov veku športovca, ak športovec neuzavrie skôr svoju prvú zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu.
  • (5) Výchovné predstavuje náklady športového klubu na prípravu a výchovu športovca; ak sa športovec pripravoval v družstve, výchovné zohľadňuje aj náklady na prípravu družstva. Do výchovného sa nezapočítavajú náklady, na úhradu ktorých vynaložil alebo zabezpečil finančné prostriedky športovec alebo jeho blízka osoba.

16. OBMEDZENIE MOŽNOSTI UZATVÁRANIA ZMLÚV S BUDÚCIM DŇOM ÚČINNOSTI ZMLUVY DEFINOVANÝM “NESKÔR AKO 12 MESIACOV”:

Zákonodarca týmto obmedzením reflektoval prax v športovej obci, ktorá pristupovala k uzatváraniu zmlúv s odložením účinnosti na neskoršiu dobu, a tým dokázali zmluvné strany obchádzať predpisy športových zväzov, ktoré hovorili v niektorých prípadoch napr. o obmedzení “trvania” zmluvy. Toto ustanovenie sa však vzťahuje aj na akékoľvek iné zmluvy, ktoré so športovcami uzatvárajú športové kluby. Kluby by preto nemali zabúdať, že zmluva by nemala byť platná (napr. podpísaná) ale jej účinnosť v zmluve dohodnutá na moment neskorší ako 12 mesiacov. Takáto zmluva by bola absolútne neplatná pre rozpor so zákonom.

• Ustanovenie § 31 ods. 5 ZoŠ.
  • Obdobie medzi dňom podpisu zmluvy a dňom jej účinnosti nesmie byť dlhšie ako jeden rok, inak je neplatná.

17. ŠPORTOVÝ KLUB A UŽ EXISTUJÚCE VZŤAHY S HRÁČMI – UŽ UZATVORENÉ ZMLUVY

Zákonodarca vytvoril  prechodný režim už uzatvorených zmlúv (zväčša uzatváraných podľa § 51 OZ alebo 269 ods. 2 ObZ –> poznámka: bol to stav v rozpore so Zákonníkom práce) medzi klubmi a profesionálnymi športovcami.

• Zmluvy, ktoré nadobudli účinnosť pred 1.1.2016 môžu tzv. „dobehnúť“ v období do 31.12.2018 vo forme, v akej boli uzavreté, pričom ich právny režim sa spravuje starými predpismi (ustanovenie § 102 ods. 5 a 6 ZoŠ) a ich právne účinky ostávajú zachované.
• Zmluvy, ktoré sú uzatvorené na obdobie, ktoré prekračuje 31.12.2018 (účinnosť uplynie po 1.1.2019) budú zákonnou fikciou od 1.1.2019 považované za zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v rozsahu jej obsahu, ako aj následkov.
• Ustanovenie § 102 ods. 4 ZoŠ:
  • Športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.

18. ŠPORTOVÝ KLUB A FYZICKÁ OSOBA – ODBORNÍK SO ŠPECIALIZÁCIOU AKO PODMIENKA VÝKONU NIEKTORÝCH ČINNOSTÍ:

Ak sa na výkon športovej činnosti vyžaduje odborná spôsobilosť, športová organizácia (klub) je povinná zabezpečiť vykonávanie tejto športovej činnosti odborne spôsobilým športovým odborníkom. V prípade športového klubu pôjde najmä o lekárov, fyzioterapeutov a ďalších športových odborníkov, ktorí vykonávajú odborné špecializované činnosti, na ktoré sa vyžaduje odborná spôsobilosť.

19. ŠPORTOVÝ KLUB A POVINNOSŤ UVOĽNIŤ (PREDOVŠETKÝM) ŠPORTOVCA DO REPREZENTÁCIE STANOVENÁ ZÁKONOM:

Športová organizácia – teda aj športový klub je povinný umožniť osobe s jej príslušnosťou účasť na športovej reprezentácii. Prirodzene, osoba s príslušnosťou k športovému klubu nemusí byť len športovec, môže to byť aj iný športový odborník, ktorý sa prirodzene tohto práva na účasť v športovej reprezentácii môže od klubu domáhať.

20. ŠPORTOVÝ KLUB A PODNIKANIE / DOSAHOVANIE PRÍJMU:

Na športový klub sa vzťahujú ustanovenia o hospodárení športovej organizácie v § 8 ZoŠ. Hospodárenie športovej organizácie upravuje možnosť dosahovať výkonom činnosti súvisiacej s výkonom športovej činnosti príjem. Je to faktické zavedenie možnosti pre športové kluby vo forme obchodných spoločností podnikať, a pre ostatné formy športových organizácií (ako napr. občianske združenia) dosahovať príjem. Túto možnosť dnes platný a účinný zákon o športe č. 300/2008 Z. z. neumožňoval.

NAMIESTO ZÁVERU:

Prirodzene, že tento príspevok nemôže suplovať znalosť zákona v jeho absolútnej a kompletnej verzii a obsahu. Snahou autora však bolo zosumarizovať všetky ustanovenia zákona o športe, ktoré sa priamo alebo nepriamo – akýmkoľvek spôsobom dotýkajú postavenia či práv, alebo nárokov na aktivity športových klubov. V prípade, ak sa adresát tohto príspevku pozrie na jednotlivé podnadpisy, ktorými je príspevok rozdelený, získa základnú orientáciu posatavenia športového klubu v zákone o športe, ktorá by mu na prvý pohľad nemusela byť úplne zrejmá.

Členovia pracovnej skupiny zodpovedali priebežne už niekoľko praktikých otázok zo športovej obce, a snažia sa ich jednotne udržiavať na jedinom mieste. Pre tieto účely boa využitá stránka Učenej právnickej spoločnosti, kde môžu predstavitelia športových klubov kedykoľvek nájsť tieto otázky, a odpovede členov pracovnej skupiny (http://www.ucps.sk/zakon_o_sporte_FAQ_vseobecne)