Športový klub – spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov – pokuty alebo: prečo už viac “nie” zmluvy s profesionálmi v režime “SZČO”

Športové kluby uzatvorením zmlúv s profesionálnymi športovcami riskujú pokuty od kontrolných orgánov do výšky 200 000,- EUR, stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov v zmysle Zákona o športe, ako aj nemožnosť uchádzať sa o akékoľvek dotácie od štátu ako takého. Ak to ako pozvánka na zváženie postupov klubov vo vzťahu k uzatváraniu “profi zmlúv” alebo na prečítanie predkladaného príspevku nestačí, poukazujeme taktiež na možnosť disciplinárneho potrestania tak klubu, ako aj hráča za neoprávnený štart v súťažiach, nakoľko v nej nastúpili na základe zmlúv, ktoré sú v rozpore so zákonmi Slovenskej republiky.

VŠEOBECNÝ ÚVOD:

O skutočnosti, že od 1.1.2016 musia športové kluby s profesionálnymi športovcami, ak športová činnosť ktorú pre klub vykonávajú spĺňa znaky závislej práce, sme už pojednávali na viacerých fórach, ale aj na stránke Učenej právnickej spoločnosti vo všetkých príspevkoch, ktoré tvoria ako podstránky súčasť príspevku tohto. O formovanie konečného obsahu tohto príspevku sa pričinili taktiež JUDr. Zuzana Zajíčková a JUDr. Marcel Dolobáč PhD., ktorým týmto za mnohé podnetné myšlienky mnohokrát ďakujeme.

Týmto príspevkom plánujeme poukázať a upozorniť športové kluby v rozsahu ktorýchkoľvek kolektívnych športov na možné následky stavu, ak aj napriek tomu, že z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe (ďalej aj „ZOŠ“) hovorí zreteľne o povinnosti uzatvoriť s profesionálnym športovcom zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu ktorá má pracovnoprávny charakter, tieto kluby uzatvoria s hráčmi zmluvy v tzv. „starom režime“, teda v režime, kedy je hráč samostatne zárobkovo činnou osobou. Ako sa na prvý pohľad môže zdať, riziko klubu nehrozí iba v rozsahu rozporu tejto zmluvy so zákonmi Slovenskej republiky, ale táto skutočnosť môže postihnúť športové kluby omnoho viac, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

NÁČRT NAMIESTO SLOV:

ZMLUVA

SO ŠPORTOVCOM AKO “SZČO”, NIE AKO ZMESTNANCOM 

↓

KONTROLA INŠPEKTORÁTU PRÁCE

↓

ZÁVER O SKUTOČNOSTI, ŽE V PRÍPADE PROFEISONÁLNEHO ŠPORTOVCA IDE O ZÁVISLÚ PRÁCU V ZMYSLE ZÁKONNÍKA PRÁCE^[1]

↓

V ZMYSLE ZÁKONA O ŠPORTE MALA BYŤ UZATVORENÁ ZMLUVA O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU

↓

IDE O PORUŠENIE ZÁKONA O ŠPORTE, O PORUŠENIE z.č. 82/2005 O NELEGÁLNOM ZAMESTNÁVANÍ

↓

POKUTA OD 2000,- EUR až do výšky 200 000,- EUR

↓

STRATA SPÔSOBILOSTI PIJÍMATEĽA VEREJNÝCH PROSTRIEDKOV

VYSVETLENIA:

Faktom daným zákonným predpisom je, že zákonný predpis (ZOŠ) ustanovuje že v prípade profesionálneho športovca vykonávajúceho pre športový klub športovú činnosť so znakmi závislej práce (čo je nesporné a v Európe už takmer nediskutované), musí tento športovec vykonávať šport pre klub v pracovnoprávnom vzťahu. Ak s takýmito športovcami športový klub neuzavrie pracovnoprávny pomer v zmysle zákona o športe, pôjde o rozpor tohto vzťahu s viacerými právnymi predpismi. Následok takéhoto konania okrem zrejmého (i) rozporu so samotným zákonom o športe, a (ii) Zákonníkom práce je ustanovený v zákone č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

§ 2 Vymedzenie pojmov

• (1) Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a
  • a) nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo
  • b) je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti (ďalej len „štátny príslušník tretej krajiny“) a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
• (2) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu
  • a) fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (osobitným prepdisom je tu ZoŠ)
  • b) fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2) a nesplnila povinnosť podľa osobitného predpisu6) alebo
  • c) štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.
• (3) Nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom8) a ktorý vykonáva závislú prácu.

Kto vykonáva kontrolu týchto vzťahov?

• § 5 – Kontrola nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
  • (1) Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány:
    • a) inšpektorát práce,
    • b) Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a
    • c) úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákon ide prirodzene ďalej, nakoľko v ustanovení § 6 ustanovuje postih za porušenie povinností na úseku nelegálneho zamestnávania a nelegálnej práce:

• § 6 – Postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
  • Postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy.

Odkazmi zákon odkazuje na nasledujúce zákonné predpisy, pričom týmto definuje nasledujúce postihy:

• § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (správny delikt)
  • právnickej osobe alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu18a) od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur,
• § 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
  • dotáciu možno poskytnúť žiadateľovi ak)
    • neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,
• § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 232/2008 Z. z.,
• § 19 ods. 2 písm. a) prvý bod zákona č. 125/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
  • Inšpektorát práce uloží pokutu
    • zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za
      • porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Ak by aj na Slovensku existoval športový klub, ktorý by podstúpil toto riziko a spoliehal by sa na pasivitu kontrolných orgánov, môže uvedené spôsobiť pre klub ďalšie existenčné problémy na ktoré poukazujeme v ďalšom texte.

NA CESTE: PREČO BY TO KLUBY NEMALI RISKOVAŤ ALEBO NIEKOĽKO SLOV O SPÔSOBILOSTI PRIJÍMATEĽA VEREJNÝCH PROSTRIEDKOV:

Ako je zrejmé, každý športový klub má záujem na tom, aby spĺňal jednu za najpodstatnejších vlastností zavedenú ZoŠ, to vlastnosť „spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov“. Jedine táto vlastnosť zaručí športovým klubom možnosť byť prijímateľom finančných prostriedkov od národných športových zväzov, ktoré tieto zväzy dostanú od štátu v rámci dotačných mechanizmov.

Poďme sa ale na situáciu pozrieť v situácii, keď klubu na základe

1. existencie zmlúv s profesionálnymi hráčmi v režime “szčo” pre rozpor so zákonmi môžu
2. kontrolné orgány dokázať
3. previnenie na úseku nelegálneho zamestnávania
4. to bez ohľadu na výšku uloženej pokuty.

Ustanovenie § 66 ZÁKONA O ŠPORTE:

• Fyzická osoba stratí spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 2 alebo podmienky podľa osobitného predpisu (29)
• Športová organizácia stratí spôsobilosť prijímateľa, ak prestane spĺňať podmienky podľa odseku 3 alebo podľa osobitného predpisu.(29)

Zákon o športe tu odkazuje na ustanovenia zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj “ZoRPVS”). V preklade to znamená, že ak sa športový klub previní a bude konať v rozpore s týmto zákonom o rozpočtových pravidlách, stratí spôsobilosť prijímateľa verejných prostriedkov v zmysle zákona o športe. 

ZoRPVS v ustanovení § 8a ods. 4 ustanovuje nasledujúce:

Dotáciu podľa odseku 1 možno poskytnúť žiadateľovi, ak

• a) má vysporiadané finančné vzťahy so štátnym rozpočtom,
• b) nie je voči nemu vedené konkurzné konanie, nie je v konkurze, v reštrukturalizácii a nebol proti nemu zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
• c) nie je voči nemu vedený výkon rozhodnutia,14)
• d) neporušil v predchádzajúcich troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu,^14b)
• e) nemá evidované nedoplatky poistného na zdravotné poistenie, sociálne poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie.

ZoRPVS v odkaze 14b odkazuje práve na zákon Zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 125/2006 Z. Z.

Čo to všetko pre klub znamená? Laik odpovedá: ak sa teda športový klub previní na úseku nelegálneho zamestnávania a neuzavrie s profesionálnymi športovcami zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle ZoŠ ale zmluvy so „szčo režimom“ poruší tým jednak z.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnom zamestnávaní, poruší tým zákon o športe, poruší tým zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy.

ZÁVER V PODOBE NÁSLEDKOV:

Všetko doposiaľ uvedené zhrnutím znemená, že:

(i) ak športový klub uzavrie so športovcom zmluvu s režimom „szčo“ a nie zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu, vystavuje sa skutočnosti, že (ii) inšpektorát práce ako kontrolný orgán preukáže športovému klubu previnenie na úseku nelegálneho zamestnávania, (iii) športovému klubu povinne uloží pokutu v rozsahu 2000,- EUR až 200 000,- EUR pričom ak pôjde o dvoch a viac hráčov bude to minimálne 5000,- EUR.

Previnenie športového klubu na úseku nelegálneho zamestnávania bude pre športový klub navyše znamenať (iv) stratu spôsobilosti prijímateľa verejných prostriedkov. Mimo uvedeného, (v) za nelegálnu prácu bude pokutovaným aj športovec v sume do 331,- EUR. Prirodzene, o možnosti (vi) sankcionovať disciplinárne klub či športovca za neoprávnené štarty v súťažiach titulom právnej nesúladnosti ich zmlúv so zákonmi na tomto mieste detailnejšie nepojednávame, no táto možnosť je prirodzene možná a zo strany organizátorov súťaží alebo národných športových zväzov môže byť aktivovaná kedykoľvek.

Uvedené spojitosti nie sú hrou o zopár drobných, ale majú vážne ekonomické, statusové a existenčné dôsledky pre športové kluby. Za kluby nebude v tejto situácii zodpovedať žiadny organizátor športovej súťaže, ani orgán ktorý prípadne zodpovedá za organizáciu iba niektorej zo športových súťaží, ale budú to kluby a športovci, ktorý z uvedeného zápasu odídu ako porazení. Uvedený záver je o to smutnejší, že sa ešte ani nezačalo hrať…