Ústavný súd v predmetnej veci posudzoval predovšetkým nasledujúce ustanovenie vyhlášky 226/2021 Z.z.:
  • Za plne očkovanú osobu sa na účely tejto vyhlášky považuje:
    • a) osoba najmenej 14 dní ale nie viac než 12 mesiacov po aplikácii druhej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s dvojdávkovou schémou,
    • b) osoba najmenej 21 dní ale nie viac než 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou schémou,
    • c) osoba najmenej 14 dní a nie viac než 12 mesiacov po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19, ak bola prvá dávka očkovania proti ochoreniu COVID-19 podaná v intervale do 180 dní od prekonania ochorenia COVID-19,
    • d) osoba po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 s jednodávkovou alebo dvojdávkovou schémou.
Za problematické považoval predovšetkým písm. d), pričom uviedol, že pravidlá uvedené v písmene a) – c) charakterizujúce “plne zaočkovanú osobu” sa nepremietli v písm. d), ktoré umožňuje fyzickej osobe v deň očkovania prvou dávkou cestovať neobmedzene, čo je prakticky v rozpore s pravidlami stanovenými pre “zaúčinkovanie vakcíny” uvedenými v písmenách a) – c) ku ktorému uviedol nasledovné:
“Zjednodušene povedané, preskúmavaná právna úprava umožňuje (aj keď na obmedzenú dobu, avšak okamžite) voľný cezhraničný pohyb osobám, ktoré prakticky zaočkované nie sú, a to bez ich následnej izolácie a karantény, a túto možnosť podmieňuje len ich prvotnou a dosiaľ fakticky neúčinnou vakcináciou. Táto skutočnosť z hľadiska ochrany života a zdravia pôsobí kontroverzne. Oproti tomu na osobu, ktorá nie je zaočkovaná, sa vzťahujú izolačné, resp. karanténne obmedzenia (za takých okolností s otáznym účelom).”
 
“Uvedená okolnosť v konečnom dôsledku významne spochybňuje ochranu života a zdravia ako skutočný účel napadnutého právneho predpisu minimálne z hľadiska sporného ustanovenia § 1 ods.4 písm. d), keďže nezaočkované osoby podrobuje obmedzeniu, ktoré nie je zásadne nevyhnutné na dosiahnutie legitímneho účelu. K tomuto ustanoveniu totiž nebolo dobre možné pristupovať izolovane bez toho, aby nevznikli interpretačné problémy vo vzťahu k právnemu predpisu ako celku.”
“…. pokiaľ sú osoby podľa § 1 ods. 4 písm. d) napadnutého právneho predpisu určené podľa kritéria nezodpovedajúceho reálnym parametrom plne zaočkovanej osoby podľa § 1 ods. 4 písm. a) až c) napadnutého právneho predpisu. Podľa súčasných, i keď ďalej sa vyvíjajúcich, vedeckých poznatkov [ktoré sú premietnuté práve do obsahu ustanovení § 1 ods. 4 písm. a) až c) napadnutého právneho predpisu] je nesporné, že osoba bezprostredne po aplikácii prvej dávky očkovacej látky proti ochoreniu COVID-19 [teda osoba uvedená v § 1 ods. 4 písm. d) napadnutého právneho predpisu] nemá ešte vytvorené protilátky v množstve spôsobilom na vlastnú ochranu pred dotknutým ochorením, a tým ani vytvorený potenciál znížiť riziko nákazy iných osôb. Taká osoba však po dobu jedného mesiaca po nadobudnutí účinnosti napadnutého právneho predpisu (v zmysle jeho § 8 ods. 1) nie je podrobená po vstupe na územie Slovenskej republiky nariadeniu izolácie v domácom prostredí alebo ubytovacom karanténnom zariadení podľa § 2 ods. 1 napadnutého právneho predpisu ani inému obmedzeniu, vyvolávajúc sprostredkovane rovnaký účinok aj u osôb podľa § 2 ods. 2 a 3 písm. b) napadnutého právneho predpisu.”
 
Ústavný súd zároveň obnovil vyhlášku známu aj pod “cestovateľským semaforom”, ktorý delil krajiny sveta na tri farby, a určoval podľa toho povinnosti cestujúceho (vyhláška č. 218/2021 Z.z.). Vyhláška ale naďalej platí, jej účinnosť bude pozastavená až zverejnením rozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

ROZHODNUTIE USSR:

https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/133899656/PL_+US+10_2021-Rozhodnutie-predbezne.pdf
 
VYHLÁŠKA:
https://www.uvzsr.sk/docs/info/ut/vyhlaska_226.pdf