Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2 Cob/66/2017 zo dňa 17.7.2017:
Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkovýchhodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza akojedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi preprípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiťvýkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavyz ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania.Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti,pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená,že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti,prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí akonanajvýš pravdepodobný.
Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozeniaexekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúciebudúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať,v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu zohrozenia budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnych okolnostiachosvedčujúcich túto obavu.
Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenieneobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smererozhodnutie náležite odôvodniť.
Aj odvolací súd, tak ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciunároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. Právny dôvod a jeho výšku žalovaný napokon aninerozporoval, čo vyplýva z jeho písomných vyjadrení, ktorými reagoval na výzvy žalobcu.
Pokiaľ ide o osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie odvolací súd udáva:
Pri skúmaní tejto obavy súd vychádza z konkrétnych okolností prípadu, pričom žalobca musísúdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledkuhrozby zmarenia exekúcie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že táto obava môže vychádzať nielen zaktívneho konkrétneho správania žalovaného smerujúceho k ohrozeniu exekúcie (napr. predaj majetkuatď), ale aj okolností nemajúcich základ v jeho aktívnom správaní.
Takýmito okolnosťami je v prejednávanej veci nepochybne existencia záložných práv pohľadávokveriteľov C. P. A. I. and T., a.s. a R. SR – (NCRzp: 15299/2001, NCRzp: 12705/2012, NCRzp: 6300/2013),a to z nižšie uvedených dôvodov:Zabezpečovacie opatrenie spočíva v zriadení tzv. sudcovského záložného práva na majetkovýchhodnotách dlžníka za účelom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon výslovne uvádza akojedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená.16. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je teda ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi preprípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť vzťahy záložných veriteľov riadia princípom priority. Tento znamená, že právo pristúpiť k výkonuzáložného práva má záložný veriteľ so skorším poradím pred záložným veriteľom s neskorším poradíma že najskôr sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa s najskorším poradím a až zo zvyšku, akzostane, ďalšie pohľadávky v celosti, podľa poradia. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade, ak by boliv budúcnosti uvedené hnuteľné a nehnuteľné veci zabezpečené ešte aj ďalším záložným právom vprospech iných veriteľov, výrazne by sa zhoršilo postavenie žalobcu v prípade výkonu rozhodnutia (akby zabezpečovacie opatrenie vydané nebolo).
Žiadaným zabezpečovacím opatrením z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajúsubjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva s právamia povinnosťami z toho zodpovedajúcimi. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, jehozánik sa primerane použijú ust. § 151a a nasl. OZ. Záložný veriteľ je chránený pred inými veriteľmidlžníka, pretože môže svoju pohľadávku uspokojiť zo zálohu, teda to, či uspokojí svoju pohľadávkunie je determinované právnym osudom dlžníka (alebo záložcu) ale závisí od trhovej hodnoty zálohu aschopnosti záloh speňažiť (záložné právo nie je dotknuté ani zmenou vlastníka zálohu).
Odvolací súd dospel k záveru, že existencia už dvoch záložných práv na majetok žalovaného je touskutočnosťou, ktorá odôvodňuje obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, pretože (ako bolo uvedenévyššie) prednostne sa zo zálohu uspokojujú pohľadávky záložných veriteľov; čo reálne odôvodňujeobavu, že pohľadávka žalobcu nezabezpečená zabezpečovacím opatrením nebude uspokojená, ato aj s prihliadnutím na právnu úpravu poradia záložných práv (§ 151k OZ)..
