Namiesto úvodu:
Po 1.1.2016 si mnohé subjekty športovej obce – predovšetkým športové kluby a športovci kladú jednoduché otázky, ako napr.: (i) čo so zmluvnými vzťahmi, ktorých sme účastníkmi už dnes, (ii) „čo a ako“ na zmluvné vzťahy, ktoré sa chystáme v blízkej budúcnosti uzavrieť, a čo sa zmení po (iii) 1.1.2019 – po dátume, ktorý tak často spomínali členovia pracovnej skupiny pripravujúcej nový zákon o športe.
Na základe potreby praxe, autor sa v predkladanom príspevku pokúsi stručne zhrnúť všetky možnosti uzatvárania zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami predovšetkým po momente, kedy nadobudol účinnosť z.č. 440/2015 Z.z. Zákon o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Príspevok vznikol na základe snahy autora napomôcť predovšetkým športovým klubom pri vstupovaní do zmluvných dojednaní s hráčmi, ktorých výkon športovej činnosti možno považovať za ich hlavnú ekonomickú činnosť, ergo činnosť, ktorou sa títo športovci živia, teda sú profesionálnymi športovcami.
1. Kto je profesionálny športovec a kedy to klub/hráča má začať zaujímať?
Je dnes známe, že poznáme profesionálnych, poloprofesionálnych a amatérskych športovcov. Zákon o športe nadväzuje na túto tzv. trojprvkovú štruktúru statusu športovcov, keďže v ustanovení § 4 ods. 1 ZoŠ sa uvádza, že športovec vykonáva šport ako profesionál, amatér alebo ako neorganizovaný športovec, pričom terminológia nie je až taká podstatná. Akékoľvek “zväzové” delenie športovcov na profesionála a amatéra, prípadné iné delenie v zmysle športových predpisov daného športu týmto nie je dotknuté (poskytnuté delenie je delením pre účely zákona o športe a jeho obsahu).
Primárna pozornosť tohto príspevku je venovaná profesionálnemu športovcovi, a jeho vzťahu so športovým klubom. Profesionálom je na účely zákona o športe športovec, ktorý vykonáva športovú činnosť ako jeho hlavnú ekonomickú činnosť, alebo inak povedané, profesionálom je ten športovec, ktorý sa vykonávanou športovou činnosťou živí, a pre ktorého profesionálny výkon športovej činnosti predstavuje hlavný zdroj príjmu. V zmysle zákona o športe sa zákonodarca rozhodol profesionálneho športovca definovať v ustanovení § 4 ods. 3 písm. a) ako športovca, ktorého výkon športovej činnosti spĺňa znaky závislej práce, pričom je zrejmé, že závislú prácu ako právny inštitút definuje z.č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Pre všetky dotknuté subjekty je dôležité, aby starostlivo zvážili, či výkon športovej činnosti vykonávanej konkrétnym športovcom spĺňa znaky závislej práce (ustanovenie § 1 ods. 2 ZP):
Závislá práca je práca vykonávaná
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
- podľa pokynov zamestnávateľa,
- v jeho mene,
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Je zrejmé, že takto definovaní profesionální športovci vykonávajúci profesionálnu športovú činnosť pre konkrétne športové kluby vykonávajú činnosť, ktorá má znaky závislej práce. Prirodzene, nehovoríme o profesionálnych športovcovch v individuálnych športoch, ktorí športovú činnosť vykonávajú ako samostatne zárobkové činné osoby. Táto skutočnosť znamená, že vzťah medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom mal niesť znaky vzťahu zamestnaneckého. Na tomto zistení sa zhoduje odborná a vedecká verejnosť už dlhšiu dobu, aj keď športové kluby s profesionálnymi športovcami doposiaľ uzatvárali nepomenované obchodnoprávne, alebo občianskoprávne zmluvy. Uvedený stav bol dokonca v rozpore so samotným znením Zákonníka práce, ktorý ustanovuje v ustanovení paragrafu 3 ods. 2, že tieto vzťahy upravuje práve ZP, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak by hráči a kluby účelovo “zamlčali” závislú prácu športovca a uzavreli by zmluvu, ktorá by skutočný výkon športovej činnosti umelo zastierala alebo inak kryla, dalo by sa na takúto zmluvu považovať buď za iný zmluvný typ v zmysle § 41a Občianskeho zákonníka, alebo za absolútne neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom, a to z titulu obchádzania zákona. V prípade zastretej závislej práce by mohol daňový úrad platiteľa odmeny aj dodaniť daňou zo závislej činnosti.
Je preto aj dnes dôležité, že účinnosťou ZoŠ je potrebné nezabúdať práve na ustanovenia § 1 ods. 3 a § 2 ods. 3 ZP:
- § 1 ods. 3 ZP:
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov - § 2 ods. 3 ZP:
Na právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa vzťahuje tento zákon, len ak to ustanovuje osobitný predpis.
FAKT 1: ZÁKON O ŠPORTE MÁ PREDNOSŤ PRED ZÁKONNÍKOM PRÁCE
Zákon o športe postavenie profesionálnych športovcov upravuje, preto je pre všetky dotknuté subjekty dôležitý primárne Zákon o športe a až následne Zákonník práce (v rozsahu, v akom na Zákonník práce zákon o športe odkazuje).
Príspevok v ďalšom texte vzhľadom na svoj zámer teda reflektuje iba zmluvné vzťahy tzv. profesionálnych športovcov, pričom otázkam zmluvných vzťahov amatérskych športovcov (predovšetkým so športovými klubmi) sa chystáme venovať v nasledujúcom príspevku.
2. Čo priniesol zákon o športe?
Zákonom o športe zákonodarca definoval tri zmluvné režimy, v ktorých môže profesionálny športovec vykonávať profesionálnu športovú činnosť (ustanovenie § 4 ods. 3 ZoŠ). Profesionálny športovec vykonáva šport
na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce,
- na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitného predpisu v rezortnom športovom stredisku alebo
- ako samostatne zárobkovo činná osoba.
FAKT 2: PROFESIONÁL JE ZAMESTNANEC, „REZORŤÁK“ ALEBO INDIVIDUÁLNA SZČO:
Z uvedeného je teda zrejmé, že od účinnosti ZoŠ môže profesionálny športovec požívať status:
- zamestnanca v zmysle zmluvnej spolupráce so športovým klubom na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
- „rezortného“ zamestnanca, ak je zamestnaný v niektorom z rezortných športových stredísk,
- podnikateľa – samostatne zárobkovo činnej osoby.
Zákon o športe teda vytvára právny rámec pre zmluvné vzťahy medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami zavedením „zmluvy o profesionálnom výkone športu“ (ustanovenie § 35 ZoŠ a nasl.). Športový klub a športovec by pred podpisom zmluvy nemali zabúdať aj na ustanovenie § 34 ZoŠ, ktoré normuje ZoŠ v ustanovení § 34 a niektoré jeho dôsledky zahrnúť do vlastného textu zmluvy.
Z uvedeného plynie prvá podstatná povinnosť športových klubov a profesionálnych športovcov pri právno podchytení ich vzťahu:
- zistiť, či športová činnosť, ktorú športovec vykonáva, má znaky závislej práce, ak áno:
FAKT 3: OD 1.1.2016 UŽ LEN ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU MEDZI KLUBOM A PROFESIONÁLNYM ŠPORTOVCOM
Po 1.1.2016 ak športová činnosť vykonávaná profesionálnym športovcom spĺňa znaky závislej práce, v prípade uzatvárania nových zmlúv medzi športovými klubmi a športovcami musia tieto subjekty využiť práve zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa ustanovenia § 35 a nasl. ZoŠ !
UPOZORNENIE: Podnikateľský výkon športovej činnosti vo forme „samostatne zárobkovo činnej osoby“ v § 4 ods.3 písm. c) sa netýka vzťahu medzi športovým klubom a profesionálnym športovcom, ktorého činnosť spĺňa znaky závislej práce), ale je adresovaný individuálnym – profesionálnym športovcom. V prípade nejasností o systematike profesionálnych športovcov ponúka obsahovo bohatú nápovedu aj dôvodová správa k zákonu o športe dostupná na stránke Učenej právnickej spoločnosti.[1]
2.1.Čo so zmluvami, ktoré už existujú?
Prirodzene, zákonodarca musel reflektovať aj tú skutočnosť, že sa dnes nenachádzame v bode 0, a teda, že športové kluby a športovci ku dňu účinnosti ZoŠ už v zmluvných vzťahoch vystupujú, a tieto prirodzene nespĺňajú požiadavky zákona o športe. Práve z uvedeného dôvodu zákonodarca ustanovil v ustanovení § 102 ods. 4, 5 a 6 ZoŠ do prechodných ustanovení nasledujúci normatívny obsah, čím vytvoril prechodný režim pre už existujúce vzťahy:
- § 102 ods. 4:
“Športové kluby, v ktorých športovci do 31. decembra 2015 vykonávajú šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce, upravia svoje zmluvné vzťahy so športovcami v súlade s týmto zákonom do 31. decembra 2018. Po uplynutí tejto lehoty sa zmluva medzi športovcom a športovým klubom vykonávajúcim šport spôsobom, ktorý spĺňa znaky závislej práce bude považovať za zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa tohto zákona.” - § 102 ods. 5:
Vznik právnych vzťahov a nároky a práva z nich vyplývajúce, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, sa spravujú podľa doterajších predpisov. - § 102 ods. 6:
Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.
FAKT 4: PRECHODNÝ REŽIM UŽ UZATVORENÝCH ZMLÚV MEDZI KLUBOM A ŠPORTOVCAMI:
Zmluvy, ktoré nadobudli účinnosť pred 1.1.2016 môžu tzv. „dobehnúť“ do konca svojej platnosti, najneskôr však do 31.12.2018,
Zmluvy, ktoré sú uzatvorené na obdobie, ktoré prekračuje 31.12.2018 budú zákonnou fikciou od 1.1.2019 považované za zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
2.2 Čo je dôležité vedieť – existuje prechodné obdobie a aké benefity sprevádzajú zavedenie zmlúv o profesionálnom vykonávaní športu?
Prichádza samozrejmá otázka športových klubov, aké odvody a aké poistenia bude športový klub / športovec po uzatvorení zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v zmysle ust. 35 a nasl ZoŠ odvádzať.
Zákonodarca už počas prác na návrhu zákona o športe prostredníctvom pracovnej skupiny tlmočil širšej verejnosti, ale predovšetkým subjektom športovej obce, že v snahe o minimalizáciu negatívnych ekonomických dopadov na zavedenie zamestneckého pomeru medzi profesionálnymi športovcami a klubmi urobí maximum možného – a teda že zavedie prechodné obdobie 3 rokov, v ktorých budú aj napriek existencii tohto zamestnaneckého pomeru medzi klubom a športovcom od povinných odvodov do Sociálnej poisťovne kluby oslobodené. Zákonodarca tak vo vzťahu k sociálnemu poisteniu urobil v novelizačných ustanoveniach (čl. II ZoŠ) nasledovne:
Priamou novelizáciou z.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyňal zamestnanca – športovca v zmysle zmluvy o prefesionálnom vykonávaní športu z povinnosti platiť sociálne poistenie:
Za § 293dl sa vkladá § 293dm, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠293dm
Prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2016
Zamestnanec podľa tohto zákona nie je v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2018 fyzická osoba v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu podľa osobitného predpisu“ (odkaz na ZoŠ).
FAKT 5: DOČASNÉ NEPLATENIE SOCIÁLNYCH ODVODOV KLUBOM V PRÍPADE ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU DO 31.12.2018
Z uvedeného teda plynie záver, že do 31.12.2018 neplatí klub za profesionálneho športovca odvody v prípade, ak s konkrétnym športovým klubom uzavrel zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Týmto ustanovením je splnený verejný prísľub pracovnej skupiny, že sa zavedie isté „medziobdobie“, v ktorom poskytneme predovšetkým športovým klubom čas na pripravenie sa na „nábeh“ do riadnych zamestnaneckých vzťahov od 1.1.2019.
FAKT 6: DOČASNÉ PLATENIE ZDRAVOTNÝCH ODVODOV ŠPORTOVCOM Z VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU, DO KTORÉHO SA ŠPORTOVCOVI NEZAPOČÍTAVA PRÍJEM ZO ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU:
Zdravotné odvody si platí športovec dobrovoľne z minimálneho vymeriavacieho základu,
príjem v zmysle zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa mu do vymeriavacieho základu nezapočítava.
Uvedené vyplýva zo skutočnosti, podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. V definícii pojmu “zárobková činnosť” podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení sa odkaz pod čiarou 18) odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2. a 3. zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a neodkazuje však na § 5 ods. 1 písm. m) novelizovaného zákona o dani z príjmov.
3. NAMIESTO ZÁVERU VECNÉ ZHRNUTIE FAKTOV:
Zákon o športe účinný od 1.1.2016, ktorý vyšiel v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 440/2015 Z.z. vytvoril pre športové kluby a profesionálnych športovcov nové režimy zmluvných vzťahov – zhrňme si teda fakty, na ktoré sme obsahom príspevku poukázali aby sme pochopili systematiku zákonnej úpravy a aby sme zistili, ako majú športové kluby a športovci od 1.1.2016 postupovať.
FAKT 1: ZÁKON O ŠPORTE MÁ PREDNOSŤ PRED ZÁKONNÍKOM PRÁCE
Zákon o športe postavenie profesionálnych športovcov upravuje, nakoľko uvádza, že profesionálny športovec vykonáva šport na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu v prípade, ak športová činnosť spĺňa znaky závislej práce. Pre všetky dotknuté subjekty je dôležitý Zákon o športe v rozsahu úpravy tejto zmluvy (§ 35 a nasl ZoŠ vrátane § 34), a Zákonník práce len v rozsahu, v akom naň odkazuje ZoŠ.
FAKT 2: PROFESIONÁL JE ZAMESTNANEC, „REZORŤÁK“ ALEBO INDIVIDUÁLNA SZČO
Od účinnosti ZoŠ môže profesionálny športovec požívať status:
- zamestnanca v zmysle zmluvnej spolupráce so športovým klubom na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu,
- „rezortného“ zamestnanca, ak je zamestnaný v niektorom z rezortných športových stredísk,
- podnikateľa – samostatne zárobovo činnej osoby.
FAKT 3: NOVÉ ZMLUVY – OD 1.1.2016 UŽ LEN ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU MEDZI KLUBOM A PROFESIONÁLNYM ŠPORTOVCOM
Po 1.1.2016 v prípade uzatvárania nových zmlúv medzi športovými klubmi a profesionálnymi športovcami, ktorí vykonávajú činnosť, ktorá vykazuje znaky závislej práce, musia tieto subjekty využiť práve zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu podľa ustanovenia § 35 a nasl. ZoŠ (!!). Uzatvorenie akejkoľvek inej zmluvy by bolo buď zastretým právnym úkonom v zmysle § 41a OZ alebo by uzatvorenie takejto zmluvy bolo v rozpore so zákonom, a pre rozpor so zákonom by takáto zmluva bola absolútne neplatná (ustanovenie § 39 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p.).
FAKT 4: PRECHODNÝ REŽIM UŽ UZATVORENÝCH ZMLÚV MEDZI KLUBOM A ŠPORTOVCAMI
Zmluvy, ktoré nadobudli účinnosť pred 1.1.2016 môžu tzv. „dobehnúť“ v období do skončenia svojej platnosti, najneskôr však do 31.12.2018,
Zmluvy, ktoré sú uzatvorené na obdobie, ktoré prekračuje 31.12.2018 budú od 1.1.2016 považované ex lege (automaticky zo zákona) za zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.
FAKT 5: DOČASNÉ NEPLATENIE SOCIÁLNYCH ODVODOV KLUBOM V PRÍPADE ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU DO 31.12.2018
FAKT 6: DOČASNÉ PLATENIE ZDRAVOTNÝCH ODVODOV ŠPORTOVCOM Z VYMERIAVACIEHO ZÁKLADU, DO KTORÉHO SA ŠPORTOVCOVI NEZAPOČÍTAVA PRÍJEM ZO ZMLUVY O PROFESIONÁLNOM VYKONÁVANÍ ŠPORTU:
Podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení sa športovec so zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu nepovažuje za zamestnanca. V definícii pojmu “zárobková činnosť” podľa § 10b ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení sa odkaz pod čiarou 18) odkazuje na § 5 ods. 1 písm. a) až h), j) a k) a ods. 2. a 3. zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, a neodkazuje však na § 5 ods. 1 písm. m) novelizovaného zákona o dani z príjmov.
Z uvedeného teda možno uzavrieť, že odmena športovca, ktorú tento dostáva za výkon profesionálnej športovej činnosti v zmysle zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu sa športovcovi nezarátava do príjmov v zmysle zákona o zdravotnom poistení.
Športovec si bude do 31.12.2018 platiť zdravotné odvody dobrovoľne, a to len z minimálneho vymeriavacieho základu, tj. cca 60 EUR.
4. Záverečné slovo na začiatok cesty:
Vytvorenie nového zmluvného systému v slovenskom športe môžu sprevádzať isté implementačné komplikácie. Z pohľadu autora je taktiež nemenej podstatnou skutočnosť, v akej kvalite a s akou precíznosťou budú v jednotlivých športoch zo strany športových klubov spracované a pripravené zmluvy o profesonálnom vykonávaní športu. Autor preto na stránkach Učenej právnickej spoločnosti ponúkol pre všetky zúčastnené subjekty praktickú pomôcku, myšlienku a ideu jednotného konceptu a ucelenosti zmlúv v slovenskom športe (podľa ZoŠ)[2].
V prípade, ak by táto myšlienka prípravy štandardizovaných zmlúv – v tomto prípade zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu – našla svojich fanúšikov a ak by táto myšlienka oslovila športovú obec, autor je spoločne s ďalšími členmi UčPS a externými spolupracovníkmi ochotný na takomto projekte štandardizácie zmlúv v slovenskom športe začať pracovať a ponúknuť tak slovenskému športu jednotný systém štandardozovaných zmlúv v zmysle a súlade so ZoŠ. Praktickým dôsledkom tejto aktivity by bolo docielenie stavu, že zmluva o profesionálnom vykonávaní športu by “vyzerala rovnako” vo všetkých športoch na Slovensku, jej obsah by obsahoval minimálne zákonné náležitosti, ale zároveň by táto zmluva vytvárala priestor pre dispozitívne – dobrovoľné dojednania medzi zmluvnými stranami. Súčasne by sa zjednodušila administatívna náročnosť pri registrácii týchto zmlúv na príslušných národných športových zväzoch a zjednodušila by sa aj prípadná sporová agenda zo zmluvných vzťahov vyplývajúca.
Poznámky pod čiarou:
http://www.ucps.sk/Zakon_o_sporte_a_o_zmene_a_doplneni_niektorych_zakonov^
http://www.ucps.sk/zmluvne_typy_podla_noveho_zakona_o_sporte_idea_konceptu_jaroslav_collak^
